Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

GP Briefing: Iránska jadrová dohoda a súčasnosť: naruší testovanie novej balistickej strely jej implementáciu?

Od roku 1979 sa Irán často ocitá pod tlakom sankcií zo strany zahraničných krajín a predovšetkým OSN. V lete však Irán prijal ponuku, ktorá vo finálnom výsledku odstráni súčasné sankcie a otvorí mu bránu na svetový trh s ropou. Aké sú zákutia tejto dohody a čo vyčítajú signatárom kritici? Dokáže nedávny test novej iránskej riadenej strely narušiť implementačný proces dohody?

V polovici júla sa Viedeň stala miestom, kde Irán spolu s tzv. skupinou P5+1 (USA, Veľká Británia, Francúzsko, Čína, Rusko a Nemecko) a EÚ dokončili text dohody o jadrovom programe Teheránu, nazývanej Spoločný komplexný plán akcie (The Joint Comprehensive Plan of Action – JCPA), o čom podrobne informoval portál White House. Na základe dohody sa musí Irán zbaviť väčšiny svojho málo obohateného uránu rovnako ako zastaviť snahy produkovať alebo získať viac jadrového paliva, a navyše, čo Irán dlhú dobu odmietal, súhlasiť s inšpekciami. Na oplátku bude oslobodený od momentálnych sankcií a získa prístup k medzinárodnému trhu s ropou. Irán by sa mal tak podľa kritikov značne posilniť, pričom dohoda sa špecificky nevyjadruje k otázke ľudských práv či podporovania teroristických skupín, uvádza Time.

Túto stredu sa na adresu JCPA vyjadril aj samotný najvyšší vodca krajiny Ali Khamenei, v liste prezidentovi Hassanovi Rouhanimu. Podľa New York Times vodca v texte zdôrazňuje, že dohoda bude automaticky neplatná ak budú v budúcnosti na Irán uplatňované sankcie akéhokoľvek druhu, či už v oblasti ľudských práv alebo údajnej podpory terorizmu. Vodca však po vymenovaní konkrétnych podmienok vyjadril súhlas s dohodou, z ktorej by mal v konečnom dôsledku benefitovať najmä Irán. Hlavným inšpekčným orgánom bola stanovená Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu.

Ako zo zmluvy vyplýva, hlavným problémom sa stáva nezrušenie iránskeho jadrového programu, ale len jeho pozastavenie. Po úplnom implementovaní dohody bude môcť Irán prakticky pokračovať vo výrobe jadrovej bomby, čo potvrdil aj Barack Obama. Irán však tvrdí, že jeho jadrový program bol vždy určený pre civilné účely, uvádza Daily Mail. Podľa Independent Journal je ďalším problémom nezahrnutie ľudských práv do rámca dohody, čo činí dohodu čisto ekonomickou so snahou obnoviť trh s ropou nehľadiac na sociálne problémy v krajine. Na dohodu preto kriticky reagovali viacerí členovia amerického senátu a predovšetkým republikáni, ako Lindsey Graham či Donald Trump, informuje The Guardian. Obamova administratíva sa naopak snaží vykresliť dohodu v čo najpozitívnejšom svetle a značne ju propaguje v médiách a na sociálnych sieťach. Na internetovej stránke White House je uveden kompletný text o výhodách, ktoré plynú z dohody spolu s výrokmi podporovateľov dokumentu.

V sobotu 10. októbra, a teda tri mesiace po vytvorení JCPA, Iránske armádne zložky testovali novú strelu s názvom Emad, ktorá vyvolala odlišné reakcie u signatárskych krajín P5+1. Týmto testom Irán verejne porušil text rezolúcie 1929 Bezpečnostnej Rady OSN zakazujúcej Iránu vykonávať aktivity spojené s balistickými strelami, uviedol portál Al-Monitor. Iránske štátne média označili test ako úspešný, pričom predmetom skúšky bola prvá iránska ďalekonosná strela s možnosťou diaľkového navádzania, čo pre IRNA potvrdil iránsky minister obrany, Hossein Dehqan. V rozhovore navyše uviedol, že okrem spomínanej rakety Emad pokračuje Irán v produkcií doma vyvíjaného torpédového systému s názvom ValFajr využiteľnú voči ťažkým plavidlám.

Po nedávnom odhalení raketového testu a videozáznamu prezentujúceho podzemné vojenské základne jednotkou Islamskej revolučnej stráže, vyžadovali Spojené štáty, Veľká Británia, Francúzsko a Nemecko vykonanie vhodných krokov od Bezpečnostnej rady OSN voči Iránu. Dôvodom sú ich obavy z toho, že nová raketa je schopná niesť jadrovú bombu, informuje RT.

Podľa britského portálu Telegraph zvažovala Bezpečnostná Rada rozšírenie čiernej listiny OSN o jednotlivcov spojených s testom strely Emad. Avšak Rusko a Čína ako odporcovia sankcií voči iránskemu raketovému programu by takýto krok zablokovali. Faktom však ostáva, že spomínaná rezolúcia 1929 po plnom implementovaní dohody o jadrových zbraniach prestane platiť spolu s väčšinou sankcií uvalených v dnešnej dobe na Irán, čo samozrejme vyvolalo odpor zo strany Izraela, pretože Irán bude mať voľné ruky v rámci svojho raketového programu. Jednou z reakcií Izraelu na vývoj obrannej situácie Iránu môže byť tak podľa CNN aj predčasný útok na oblasti s jadrovým arzenálom, vyúsťujúci v zdržanie iránskeho progresu v oblasti obrany. Iránsky minister obrany však vníma test novej rakety celkom inak, keďže nepovažuje iránske vojenské kapacity za hrozbu voči žiadnej krajine. IRNA navyše uvádza jeho výrok, v ktorom odmietol žiadať o povolenie od hocikoho pri posilňovaní iránskych obranných kapacít.

Týždeň po testovaní rakety Emad prišiel adopčný deň pre zmluvu o jadrových zbraniach, čo spustilo legislatívny, administratívny a byrokratický proces, ktorý by mal vytvoriť podklady pre postupné naplnenie dohody. Podľa portálu Newsweek by mal Irán skrz túto dohodu poskytnúť jadrovým inšpektorom autoritu pre kontrolu iránskeho záväzku nevyužívať jadrovú energiu na vytvorenie jadrovej bomby. Po týchto krokoch zdvihne USA momentálne sankcie, pričom EÚ už teraz ako ďalší signatár prijala legislatívny rámec pre zdvihnutie všetkých ekonomických a finančných sankcií spojených s iránskym jadrovým priemyslom.

Irán nie je však jedinou krajinou, ktorej sa snaží americká vláda obmedziť jadrový arzenál. Vo štvrtok sa stretol Barack Obama s predsedom pakistanskej vlády, Nawazom Sharifom v Bielom dome. Predmetom dohody však nie je odstránenie sankcií výmenou za obmedzenie jadrového arzenálu, ale predovšetkým väčší prístup Pakistanu ku technológiám a pohonným látkam pre civilné účely. Podobnú dohodu už USA uzavrelo s Indiou, ktorá je hlavným rivalom Pakistanu, uvádza portál Chicago Tribune.

Ďalší vývoj JCPA bude závisieť od schopnosti Iránu implementovať dohodu a ochote podvoliť sa medzinárodnej inšpekcií. Voľby nového prezidenta USA by však mohli celú dohodu ohroziť, keďže republikáni sa od začiatku snažili blokovať v senáte dohodu. Ich kritika podľa portálu The Wall Street Journal poukazuje najmä na obavy z toho, že po období 10 rokov bude Irán vďaka JCPA ekonomicky stabilnejší a schopnejší produkovať jadrové zbrane rýchlejšie.

blog comments powered by Disqus
Autor
Michal Mazák
Rubrika
GP Briefing
Témata
, ,
Publikováno
26. 10. 2015