Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

GP Briefing: Thajsko bojuje o budúcnosť demokracie

Thajsko je krajina známa chronickou nestabilitou politického systému. Demokraticky zvolené vlády často nemajú v očiach veľkej časti populácie žiadnu legitimitu a armáda viackrát zasiahla a zvrhla pre ňu neprijateľných lídrov. Premiérka Yingluck Shinawatra, vládnuca v krajine od roku 2011, svojimi kontroverznými politickými iniciatívami zburcovala odpor opozície. Tá už od októbra minulého roku organizuje protesty a žiada Shinawatrovej rezignáciu. Ani voľby z 2. februára, ktoré boli opozíciou bojkotované, pravdepodobne neprinesú zmierenie súperiacich politických hnutí v tejto hlboko rozdelenej krajine.

Keď parlamentné voľby v roku 2011 vyhrala strana Pheu Thai na čele s Yingluck Shinawatra, išlo o piate volebné víťazstvo v rade pre strany spojené s osobou Yingluckinho brata, Thaksina Shinawatru. Ten sa stal v Thajsku premiérom v roku 2001 a vládol až do roku 2006, kedy bol zvrhnutý vojenským pučom. S Thaksinom spriaznené strany napriek tomu doteraz dominujú thajskej politike. Opierajú sa pritom o podporu najmä chudobnejších obyvateľov vidieka a severných thajských provincií. Podľa Williama Peseka z Bloomberg Thaksin a jeho nasledovníci viedli populistickú politiku a podplácali voličov, zatiaľ čo sám premiér “zmrzačil“ demokraciu v krajine a obohacoval seba a jemu blízkych jednotlivcov. Oponenti Thaksina sú sústredení najmä v južných provinciách a Bangkoku. Sú to predovšetkým ľudia zo strednej vrstvy, armáda a rojalisti. Súboj týchto dvoch skupín charakterizuje thajskú politickú scénu posledného desaťročia. Podporovatelia Thaksina (červené tričká) a jeho odporcovia (žlté tričká) viackrát vyšli do ulíc, čo i vďaka zásahom armády skončilo v krvavých stretoch, naposledy v roku 2010.

Jacob Hogan píše, že vláde Yingluck Shinawatra sa spočiatku darilo udržiavať stabilitu v krajine a vyhýbať sa prílišnému politickému aktivizmu armády a obnoveniu násilia v uliciach. V roku 2013 však podľa Hogana vláda robila jednu chybu za druhou: začali sa objavovať podozrenia z korupcie spojené s projektmi v oblasti infraštruktúry, vodného hospodárstva, či rozsiahlym programom subvencie cien ryže. Najväčším prehreškom v očiach opozície a spúšťačom protestov sa stala snaha vlády prijať zákon o amnestii pre účastníkov politických nepokojov rokoch 2004 až 2010. Vláda prezentovala amnestiu ako snahu ukončiť nebezpečnú polarizáciu spoločnosti a dať bodku za rokmi politických sporov. Podľa odporcov vlády však skutočným zámerom amnestie bolo zbaviť Thaksina odsúdenia za korupciu z roku 2008 a umožniť mu návrat do krajiny z dobrovoľného e­xilu.

I keď amnestia nakoniec neprešla v novembri senátom, protesty to už nezastavilo. Do ulíc Bangkoku vyšli desaťtisíce ľudí, požadujúcich odstúpenie Shinawatrovej vlády a pád „thaksinovského“ režimu. Premiérka v reakcii na protesty 9. decembra rozpustila parlament a vyhlásila predčasné voľby na začiatok februára. Hlavná opozičná sila – Demokratická strana- však oznámila, že voľby bude bojkotovať. Opozícia totiž žiada aby vláda rezignovala a namiesto nej bola do čela krajiny postavená nevolená „ľudová rada“. Keďže rozloženie politických síl v krajine je naklonené v prospech vládnej Pheu Thai, chce opozícia podľa Zacharyho Pecka z The Diplomat obísť demokratický proces a dostať sa k moci napriek vôli majority. Dave Sherman z The Guardian oponuje s tým, že demonštranti nebojujú proti demokracii ale proti systému, v ktorom prichádza k zneužívaniu väčšinovej podpory a vytláčaniu odlišných politických názorov. Sherman navyše napáda tradičný pohľad na zloženie protestujúcich skupín a tvrdí, že proti vláde zďaleka nestoja len bangkokské elity ale rozmanité spektrum thajského obyvateľstva.

V januári prišlo k zintenzívneniu násilia v uliciach Bangkoku. Do dnešných dní si protesty vyžiadali už najmenej 10 obetí. Opoziční demonštranti vyhlásili 13. januára tzv. „Bangkok Shutdown“, s úmyslom ochromiť chod hlavného mesta blokovaním dopravných uzlov a obliehaním štátnych úradov. Vláda 22. januára vyhlásila v Bangkoku a troch priľahlých provinciách výnimočný stav s platnosťou na 60 dní. Napriek snahe demonštrantov zabrániť konaniu volieb, sa nakoniec 2. februára uskutočnili bez väčších násilností. Kvôli obsadeniu volebných miestností demonštrantami však v 11 % volebných obvodov voliči nemohli odovzdať svoje hlasy. Obštrukcie zo strany demonštrantov sprevádzali aj voľby v predstihu, ktoré sa konali niekoľko dní predtým. Vyhlásenie volebných výsledkov a vytvorenie novej vlády však bude možné až po tom, ako prebehne séria náhradných volieb tam, kde bolo hlasovanie narušené. I keď víťazom volieb bude s najväčšou pravdepodobnosťou vládna Pheu Thai, celý tento proces môže trvať aj niekoľko mesiacov. Opozičná Demokratická strana medzitým podala sťažnosť na ústavný súd a žiada, aby boli voľby anulované a strana Pheu Thai rozpustená.

Ako uvádza analytik Asia Foundation Kim McQuay, politický kompromis a ukončenie krízy v Thajsku je v súčasnosti nedohľadne. Podľa McQuaya sa otvára aj možnosť, že do situácie zasiahne armáda, čo by však znamenalo pre krajinu krok o desať rokov späť v čase a dočasnú brzdu nutnej politickej reformy. Andrew Walker na East Asia Forum píše, že navyše hrozí mobilizácia „červených tričiek“, ktoré by mohli vyjsť do ulíc a ďalej skomplikovať situáciu. Krízová situácia si už vyberá svoju daň aj na thajskej ekonomike. Bettina Wassener z The New York Times sa domnieva, že zahraniční investori a firmy môžu kvôli politickej nestabilite presedlať na iné trhy v regióne ako sú Filipíny, či potenciálne aj Mjanmarsko. Ohrozený môže byť aj turistický sektor, ktorý má v thajskej ekonomike významné miesto.

blog comments powered by Disqus
Autor
Filip Šebok
Rubrika
GP Briefing
Témata
, , ,
Publikováno
9. 2. 2014