Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

GP Briefing: Venezuelská kríza a sociálny úpadok

Venezuela sa dnes nachádza v jednej z najhorších kríz vo svojej 200 ročnej existencii. S nedostatkom jedla, vody, elektriny a liekov sa vytvárajú čierne trhy po celej krajine, násilie a rabovanie sa stupňuje a strety medzi obyvateľmi a armádou sú častejšie. Krajina sa ocitá nielen v ekonomickej, ale aj sociálnej kríze.

Počiatok dnešnej krízy môžeme vidieť v hospodárskej politike vlád v 70. rokoch. Štát využil najväčšie zásoby ropy na svete, znárodnil v roku 1975 ropný sektor a vytvoril z neho najväčšiu exportnú komoditu s 95% podielom na celkovom exporte krajiny. Vďaka tomu mohol Hugo Chávez, bývalý prezident Venezuely, postupným vyvlastnením jednotlivých podnikov a pomocou ziskov z ropy premeniť krajinu na bohatý welfare state, čím si získal voličský kapitál. Nijako nešetril na sociálnych benefitoch a ignoroval rozvoj súkromného sektoru, čím podľa portálu Washingtonpost vytvoril podmienky pre dnešnú katastrofálnu situáciu v krajine.

Potom, ako v marci 2013 po smrti Huga Cháveza prebral moc Nicolás Maduro, ekonomická a sociálna situácia v krajine sa začala výrazne zhoršovať. Hlavnou príčinou je pokles ceny ropy. S jej prepadom o 2/3 medzi polovicou roku 2014 (100 dolárov za barel) a začiatkom tohto roku (30 dolárov za barel), sa celá ekonomika ocitla v kríze, pretože 80 biliónov dolárov štátneho príjmu v roku 2013 spadlo na 20–25 biliónov v súčasnosti, informoval portál RT. Maduro sa rozhodol bojovať proti ekonomickej kríze zvyšovaním miezd a tlačením venezuelskej meny, tzv. bolívarov, čím vytvoril veľké množstvo peňazí v priestore s malým množstvom zbožia. Podľa denníku New York Times si tento recept na zvýšenie inflácie vyžiadal jej päťnásobný nárast, pričom môže v roku 2017 vyrásť až o 1600%.

Ľudia sa so stúpajúcou infláciou, ktorá zvýšila cenu základných potravín od roku 2015 o päťnásobok, uchyľujú ku krádežiam a štátna polícia k agresívnym útokom, ktoré si vyžiadali stovky mŕtvych. Organizovaný zločin rozkvitá naprieč celou krajinou, ktorej dominujú drogoví priekupníci. Ako informuje The Guardian, len medzi januárom a aprílom tohto roku zaznamenalo venezuelské Stredisko pre monitorovanie sociálneho konfliktu 2138 protestov, pričom rabovanie sa takmer štvornásobne zvýšilo.

Najväčším problém v krajine je v súčasnosti nedostatok jedla, vody, liekov a elektriny. Pod tlakom masívnych dlhov voči Číne a USA sa Maduro rozhodol obmedziť importované zbožie a keďže Venezuela dováža približne 70% konzumovaného jedla, základným zdrojov protestov sa stáva jeho nedostatok, uvádza USA Today. Vláda ponúka ľuďom štátom dotované jedlo a pohonné látky, ktorú majú nižšiu cenu ako v súkromných obchodoch. Kvôli tomuto rozhodnutiu dnes Venezuelčania musia vystáť hodiny v dlhých radách ak chcú základné potraviny. Podľa New York Times mnohí preto volia nákup na čiernych trhoch, kde sa predáva od štátu nakúpené lacné zbožie za vysoké ceny. Maduro navyše vytvoril výbory na sovietsky štýl, ktoré majú za úlohu dovážať jedlo na konkrétne miesta jeho podporovateľov, informuje The World Post.

Podobne ako tvorí ropa väčšinový zdroj príjmov štátu tak vodná elektráreň Guri tvorí 75% elektriny v krajine. Podľa CNN s dlhotrvajúcimi suchotami čelia obyvatelia pravidelným výpadkom elektriny, trvajúcimi aj niekoľko týždňov. Lekárske operáciu sú tak vykonávané alternatívnymi nástrojmi bez technológie a klasických medicínskych zásob, ktoré sú rozkrádané a následne tvoria zbožie na pultoch čiernych trhov.

Za všetky negatívna obviňuje Maduro opozíciu. Podľa neho môže za to, že Venezuela je dnes krajinou s najväčšou infláciou, s najhoršou ekonomikou a s druhou najväčšou mierou vrážd na svete. USA Today dodáva, že prezident prezentuje opozíciu ako fašistov burcujúcich ľudí k rabovaniu a rozvracajúcich socialistický štát. Týmito obvineniami sa Maduro snaží znížiť podporu opozície, ktorá má po decembrových voľbách 60% väčšinu v parlamente. Podľa denníku The Guardian táto prevaha však nestačí na odstránenie vplyvu Madura na najvyššom súde, ktorý deklaruje všetky návrhy opozície za neústavné, a tým pádom je opozícia, aj keď väčšinová, izolovaná od moci. Prišla preto s návrhom referenda o ukončení mandátu Madura. S jeho vplyvom na volebnú radu, odmietajúcu referendum a porušujúcu vlastné pravidlá, je však ľudové hlasovanie neuskutočniteľné. 70% obyvateľstva by podľa prieskumov hlasovali proti Madurovi, keďže jeho popularita tento rok výrazným podielom klesla, informuje CNN.

Reakcia západného sveta je zatiaľ veľmi vlažná. Veľkosť ropného obchodu so zahraničím umožňuje Madurovi vysokú mieru autonómie, vďaka čomu permanentne odmieta humanitárnu pomoc, ktorá by mohla byť prekážkou pre samostatný spôsob riešenia situácie. Na kritickú situáciu upozorňuje predovšetkým pápež František, zatiaľ čo Barack Obama má plné ruky práce s obnovením diplomatických vzťahov s Kubou a taktiež s dosiahnutím historickej mierovej dohody Kolumbie s gerilovými skupinami na jej území, uvádza portál Washingtonpost.

Najkritickejšie sa k Madurovmu režimu stavia novozvolený prezident Peru, Pedro Pablo Kuczynski. Hneď po zvolení vyhlásil podporu vytvoreniu regionálnej skupiny, ktorá by hospodársky pomohla Venezuele v čase politickej tranzície, ktorá mala nastať už od decembrového víťazstva opozície v parlamentných voľbách. Kriticky hodnotí aj existenciu politických väzňov: „V 21. storočí by sme niečo také v Latinskej Amerike nemali pripustiť,“ cituje The Wall Street Journal.

Navyše Organizácia Amerických štátov (OAS) sa nevie dohodnúť na spoločnej akcií proti Madurovi, ktorý neschopným vedením a korupciou mohutných rozmerov dostal krajinu do stavu rozkladu. Aj keď generálny tajomník OAS požaduje zastavenie členstva Venezuely v organizácií, zvyšné členské štáty sú názorovo roztrieštené, informuje The Economist.

Situácia v krajine sa však stále zhoršuje. So zvyšujúcimi sa protestami a stretmi obyvateľstva s policajnými a armádnymi zložkami môžeme očakávať čoraz radikálnejšie snahy o zmenu kritického stavu Venezuely.

blog comments powered by Disqus
Autor
Michal Mazák
Rubrika
GP Briefing
Témata
, , ,
Publikováno
22. 6. 2016