Politics & International Affairs magazine

Global Politics

Politics & International Affairs magazine

Ultimátum Kim Čong-una adresované Južnej Kórei: ďalší planý poplach?

Kórejský polostrov je od konca vojny v roku 1953 rozdelený na dve diametrálne odlišné entity – demokraciu Kórejskej republiky (KR) a diktatúru Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR). Vzhľadom na to, že vojna neskončila mierovou dohodou, ale veľmi krehkým prímerím, menšie konflikty s vojenskou odozvou nie sú ničím raritným. Situácia sa vyhrotila až v roku 2013, kedy vstúpila Severná Kórea do kvázi-vojnového stavu s južným susedom. Vo štvrtok, 20. augusta 2015, avšak vodca KĽDR predložil ultimátum, ktoré mohlo priniesť aj vojenské konsekvencie.

Aktuálny incident, o ktorom kontinuálne informujú svetové médiá ako Reuters, Daily Mail či Aljazeera, sa týka vyhrážok KĽDR o zahájení vojenského ataku voči KR kvôli spusteniu juhokórejského rádia Voice of Freedom na 11 ampliónoch v oblasti demilitarizovanej zóny. Zariadenia boli podľa The Guardian síce 11 rokov mimo prevádzky, no po zmrzačení dvoch juhokórejských vojakov nášľapnou mínou, ktorú údajne nastražila KĽDR, sa situácia zmenila. KĽDR avšak toto tvrdenie odmieta. Vysielanie rádia mimoriadne vyhrotilo vzťahy medzi oboma štátmi, keďže obyvatelia pohraničných oblastí a vojaci vykonávajúci službu v tejto zóne sa môžu okrem iného dostať ku kontrastnému názoru na aktuálne nefungujúci diktátorsky režim. Podľa juhokórejských novín NK News venovali moderátori pozornosť objavovaniu skrytých právd v severokórejskej tlači, pričom kritizovali najmä osobnosť KimČong-una.

Snaha severu zastaviť túto anti-propagandu je logická, keďže podkopáva morálku armády a celkovo podrýva autoritu režimu, ako tvrdí aj New York Times. The Guardian podotkol, že sa KĽDR vracia k starším prostriedkom zápasenia medzi štátmi – k rádiovým vlnám, ktoré boli vysielané najviac na svete práve po skončení vojny. BBC informuje, že sever používa na vrátenie mediálneho útoku taktiež rozhlasové vysielače, s pomocou ktorých sa šíri očierňujúca rétorika voči tzv. „vojnovým šialencom“, ako sú Juhokórejci označovaní. Problémom avšak v mnohých prípadoch je, že zariadenia sú zastarané, a preto je komplikované správam porozumieť.

Situácia sa nedrží len v medziach mediálnych správ, ale eskalovala aj s pomocou vojenskej techniky, keďže si obe strany vymenili streleckú paľbu, aj keď bez smrteľných následkov. Tým podľa CBC oba štáty jasne deklarovali, že sa chcú väčšiemu ozbrojenému stretu vyhnúť. Washington Post tvrdí, že Severná Kórea vystrelila dva projektily smerom k ampliónom, na čo Južná Kórea odpovedala niekoľkonásobnou paľbou. Tým sa začiatočné provokácie zďaleka nekončia. NK News podal správu po štvrtkovom stretnutí v rámci platformy Národnej obrannej komisie KĽDR, kde bolo verejne vyhlásené, že pokiaľ nebude propaganda KR do 48 hodín zastavená, frontové vojenské jednotky dostanú pokyn vykonať vojenskú operáciu voči Južnej Kórei. Plná bojová pripravenosť kompletne odlišuje tento incident od predchádzajúcich, keďže sa neoperuje len v rámci rétorickej roviny. Juhokórejská agentúra Yonhap News tiež potvrdila tento fakt tým, že radarový systém Južnej Kórey zaznamenal umiestnenie riadených striel krátkeho a stredného doletu, t.j. až do 1 200 km, na mobilné odpaľovacie zariadenie, čím sa dostáva do ohrozenia nielen Soul.

Prezidentka Južnej Kórey, Park Geun-hye, sa pri príležitosti osláv 70. výročia oslobodenia krajiny vyjadrila ku krokom KĽDR – pokiaľ sa objavia ďalšie provokácie , sever môže očakávať veľmi striktnú reakciu. Na základe jej slov by mali znepriatelené štáty nasledovať príklad otepľovania vzťahov medzi Kubou a USA, a teda vzájomne si s južným susedom pomáhať v kritických situáciách, ako pri povodniach či epidémiách. V správe CNN následne minister obrany Han Min-koo akcentoval na porušenie zmluvy o neútočení medzi severom a juhom. The Telegraph poukázal na následnú neochotu Južnej Kórey ultimátum splniť, keďže s vysielaním propagandy naďalej pokračovali.

Názory dvoch najvýznamnejších zahraničných aktérov v regióne zohrávajú v sporoch rovnako kardinálnu úlohu. Celkový americký postoj podporujúci juhokórejskú pozíciu bol zverejnený v USA Today, pričom USA zároveň varuje aktérov pred správaním, ohrozujúcim regionálny mier a stabilitu. K veľkému prekvapeniu došlo avšak až po oficiálnom zverejnení názoru Číny, dlhoročného partnera KĽDR, na stránkach čínskeho Ministerstva zahraničných vecí. Čína nalieha na obe strany, aby sa zdržali aktov reálneho vyhrotenia napätia, čím sa Severná Kórea ocitla v konflikte bez externej podpory.

Ultimátum síce splnené nebolo, neboli vyvodené ani tak fatálne dôsledky, ako bolo prvotne plánované. Miesto toho sa situácia riešila diplomaticky. V demilitarizovanej zóne, konkrétne v meste Pchanmundžom, bolo zorganizované stretnutie hlavných bezpečnostných predstaviteľov oboch krajín. Za KĽDR sa zúčastnil Hwang Pchjong-so, generál Kórejskej ľudovej armády, spolu s dlhoročným vyjednávačom vo vzťahoch s Južnou Kóreou, Kimom Jang-gonom, ktorého prítomnosť bola obzvlášť významná. Podľa slov analytika pre CNN totiž signalizovala seriózny prístup severu k vyjednávaniam. The Guardian zverejnil mená reprezentantov juhokórejskej strany, ktorými boli Kim Kwan-džin, minister obrany a Hong Jong-pchjo, minister pre zjednotenie.

Aj napriek dlhým 10-hodinovým diskusiám sa nedospelo k reálnemu výsledku, no očakáva sa pokračovanie vo vytýčenom smere. New York Times poukázal na to, že sa aktuálne dokonca zmenila rétorika KĽDR voči susedom, ktorých pomenúva reálnym názvom – „Kórejská republika“ bez zbytočných dehonestujúcich prívlastkov. To už signalizuje určitý posun, ktorý v konečnom dôsledku nemusí mať marginálny prínos v bilaterálnych vzťahoch. V optimistickom scenári môže mať vyhrotenie situácie v podobe udelenia ultimáta nakoniec pozitívny dopad.

blog comments powered by Disqus
Author
Mária Kohútová
Section
GP Briefing (EN)
Topics
, , ,
Published
24th August 2015