Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Konference IIPS: Perspektivy západní civilizace a pět let globálního terorismu

Dňa 12. 4. 2006 sa v priestoroch auly na Fakulte sociálních studií Masarykovy univerzity konala konferencia „Perspektivy západní civilizace a pět let globálního terorismu“, poriadaná Mezinárodním politologickým ústavem Masarykovy univerzity (IIPS), v spolupráci s Českou euroatlantickou radou a Americkým informačním centrem.

 

Po úvodných slovách predsedu IIPS Břetislava Dančáka a dekana FSS MU Ladislava Rabušica nasledovali prejavy zástupcu veľvyslanca USA v ČR Michaela Doodmana a poslanca Európskeho parlamentu Petra Duchoňa (EPP-ED), ktorý je okrem iného členom Delegácie EP pre vzťahy s USA. Posledne menovaný vo svojom prejave konštatoval, že jediným efektívnym prostriedkom boja proti terorizmu je vojenská sila. Vo svetle tohto argumentu postavil do protikladu protiteroristickú politiku USA a EÚ. Opatrenia EÚ, ktoré následné vymenoval, sú podľa neho slabé, a napríklad európsky zatykač je redundantný, nakoľko podľa jeho názoru zrýchlenie vydávania podozrivých z terorizmu je možné aj bez jeho existencie. Preto je nutné vykonať v Európe podstatnú časť protiteroristických opatrení na národnej úrovni, za predpokladu zvýšenej kooperácie s USA.

Následne si viac než sto účastníkov konferencie vypočuli príspevky v prvom paneli venovanom príčinám a súčasnému stavu boja proti terorizmu. M. Doodman identifikoval zmeny v dôsledku globálneho terorizmu v rámci amerických ozbrojených síl – cieľom je vytvorenie malej flexibilnej armády, lokalizovanej bližšie k ohniskám konfliktov. V podobnom duchu by sa mala podľa neho niesť aj reforma NATO. Okrem toho však pripomenul, že nielen vojenská sila, ale aj diplomacia má svoje miesto pri šírení demokracie a že nemožno zabúdať na fakt, že vojna proti terorizmu sa nevedie len na bojiskách, ale aj v masmédiách.

Provokatívnym príspevkom následne prispel Jiří Schneider, riaditeľ PASS/PSSI. Ako hlavný nástroj v rukách terorizmu identifikoval strach, ktorý v nás vyvolávajú teroristické útoky. Zaoberal sa otázkou cieľov teroristov – podľa neho chcú podkopať základy Západnej civilizácie, nakoľko vedia, že nad ňou nezvíťazia. Prirovnal ich k fašistom a komunistom – a na základe tohto prirovnania konštatoval, že Západ by sa mal pripraviť na nové zadržovanie (containment), a mal by reálne mobilizovať svoje sily.

Posledným vystupujúcim v prvom paneli bol Miroslav Mareš, vedúci programu Bezpečnostných a strategických štúdií FSS MU. Jeho príspevok bol ladený viac teoreticky. Jeho základnou tézou bolo konštatovanie, že teroristické organizácie sú už v dnešnom svete previazané s extrémistickými politickými stranami. Následne načrtol možné riešenia tejto situácie – podľa neho je to možné aj dnešnými prostriedkami, avšak za zohľadnenia ľudských práv a snahy o zamedzenie islamofóbie v spoločnosti.

Po obede nasledoval druhý panel na tému „Západ a terorizmus: budúcnosť globálnej bezpečnosti“. V ňom najskôr vystúpil Andrzej Ananicz, analytik Centra východných štúdií Varšavskej univerzity s príspevkom na tému vzťahu medzi diktátmi terorizmu a slobody Západnej civilizácie. Po skonštatovaní, že islamskí teroristi čoraz viac prenikajú do Európy (ako príklad menoval Bulharsko), načrtol koncept vojny proti terorizmu, ako vojny dvoch tradičných svetov – moslimov a neveriacich. Následne poukázal na niekoľko zaujímavých bodov v stratégii islamských teroristov – podľa neho sa nesnažia o vybudovanie islamského štátu, nakoľko by nemuseli byť schopní splniť svoje sľuby (príklady Somálska, Sudánu, Iránu). Taktiež je na nich zaujímavý fakt, že dokážu využívať k obrane svojich tradičných hodnôt najmodernejšie informačné technológie. Problémom je aj ich platobná kultúra (malá miera využitia bankového sektoru, preferencia platenia v hotovosti, ktorá znemožňuje efektívnu kontrolu peňažných tokov) a proliferácia ZHN a konvenčných zbraní. Západ by mal v odpovedi na tento stav spoznať dôkladne tohto nepriateľa, podporovať tie skupiny moslimov, ktoré nie sú voči nemu nepriateľské a bojovať proti štátnej podpore terorizmu.

Následne vystúpil Tomáš Pojar, námestník ministra zahraničných vecí ČR s príspevkom, v ktorom sa snažil identifikovať prínosy ČR pri potláčaní terorizmu. Popri snahe o presadenie jasného jazyka dokumentov odsudzujúcich terorizmus v rámci OSN, NATO a EÚ ide najmä o vojenskú kontribúciu a zvláštnu ostražitosť pri transferoch finančných prostriedkov určených pre Palestínsku samosprávu. Problémom podľa neho je, že EÚ síce dokonale ovláda taktiku cukru, no nevie „používať bič“. Upozornil taktiež na problematiku rastu počtu moslimov v Rusku a majoritne moslimské mestá v Európe (Malmo vo Švédsku) a na chýbajúcu odvahu a ochotu v radoch Západu bojovať s nasadením života pre obranu hodnôt.

Oldřich Bureš z Fakulty politológie a európskych štúdií UPOL s príspevkom na tému „Protiteroristická politika EU – papírový drak“. V súlade s názormi europoslanca Duchoňa konštatoval, že protiteroristické opatrenia EÚ nie sú ideálne a často zostávajú v rovine proklamácií. Podľa jeho názoru je EÚ vynikajúca v písaní dokonalých stratégií, čo sa však nedá povedať o ich praktickej implementácií a dosiahnutých úspechoch. Napriek tomu, EÚ dosiahla aj významné úspechy v boji s terorizmom – európsky zatýkací rozkaz podľa jeho názoru signifikantne prispel k skráteniu procedúry vydávania podozrivých z terorizmu – doba vydania sa podľa neho skrátila z 9 mesiacov na 43 dní. Zároveň pripomenul určité snahy EÚ o zmrazenie bankových účtov teroristov.

Ako predposledný vystúpil Tomáš Šmíd, so zaujímavým príspevkom, ktorý názorne ukázal, že čečenský terorizmus nie je medzinárodný, ale etnoteritoriálny.

Alexander Vondra, prezident Českej euroatlantickej rady, ktorý očividne „potešený, že môže prednášať v češtine“ oboznámil prítomných s „myšlienkami, ktoré ho napadli cestou do Brna“. Retrospektívne popísal vzťah USA a EÚ po 9/11 – najskôr sa v Európe zdvihla vlna solidarity, ktorú však USA prijali len veľmi podozrievavo, ktorá však trvala iba niekoľko týždňov a následne nastali problémy v hľadaní spoločnej odpovede na teroristickú hrozbu. Významnou komplikáciou bol aj fakt, že všetky súčasné vojenské doktríny sa opierali o koncept odstrašenia, ktorý pravdepodobne bude mať veľmi limitované účinky voči samovražedným atentátnikom. Presadzovanie riešenia cez optiku politickej korektnosti taktiež nie je najjednoduchšie. Ako východisko z neľahkej situácie vidí A. Vondra spojenie sa USA a EÚ, v spoločnom boji, a to za prehliadnutia podružností, ktoré ich rozdeľujú.

Po príspevku nasledovala takmer hodinová diskusia a účastníci, ktorí zotrvali až do konca konferencie, sa presunuli na následný raut, kde ďalej rozvíjali v neformálnej atmosfére myšlienky, ktoré zazneli v priebehu denného programu.

Autor studuje mezinárodní vztahy, evropská studia a právo na
Masarykově univerzitě.

Poznámky pod čarou

blog comments powered by Disqus
Autor
Igor Blahušiak
Rubrika
Reportáž
Témata
, , , , , , , ,
Publikováno
20. 4. 2006