Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

GP Briefing: Asociačné zmluvy ako cesta k ekonomickej obnove alebo politickej záhube?

Lídri Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska 27. júna vykročili na cestu zosúladenia svojej legislatívy s normami Európskej únie a vytvorenia zóny voľného obchodu. Reč je o podpise asociačných zmlúv s týmito krajinami na Bruselskom summite EÚ, ktoré odobrili nielen hlavy štátov a vlád európskej dvadsaťosmičky, ale aj predseda Európskej rady Herman Van Rompuy a predseda Komisie, José Manuel Barroso. Hlavy asociovaných štátov tento krok považujú za jeden z najvýznamnejších míľnikov v dejinách svojich krajín, ktoré si sľubujú od dohody zlepšenie ekonomickej či sociálnej situácie. Vzhľadom na históriu týchto štátov sa však slova dožaduje aj Rusko, ktoré vyjadrilo mnohé obavy ale aj upozornilo na následky rozhodnutia vykročiť smerom k Únií. Európski lídri neskrývali entuziazmus ohľadom podpísania asociačných zmlúv, ktorým pridali na váhe aj pokračujúce konflikty na juhovýchode Ukrajiny. Van Rompuy označil dané dokumenty za najambicióznejší projekt EÚ s tretími krajinami. Praguepost poukázal na to, že strategický cieľ dohôd je z pohľadu EÚ pomerne jasný – počíta sa predovšetkým s priamou integráciou týchto krajín do jednotného trhu a otvorením bezvízového styku. Tu možno hľadať obavy Ruskej federácie, ktorá vníma možné nepriaznivé ekonomické následky pre svoju krajinu. Najpodstatnejším problémom pre Moskvu, ako podotklo BBC, sa však javí postupné oddelenie krajín jej bývalej sféry vplyvu, ktoré sa časom nakláňajú viac k západu, a teda k EÚ.

Podpísanie asociačnej zmluvy s Ukrajinou, ako najväčšou krajinou zo signatárskych štátov a druhou najväčšou krajinou Európy hneď po Rusku, bolo najočakávanejším bodom programu. Dôvodom boli hlavne nepokoje v krajine stupňujúce sa počiatkom jari, ktoré súviseli práve s rozhodnutím bývalého prezidenta Viktora Yanukovicha odmietnuť podpis dohody s EÚ, čo viedlo k jeho zosadeniu. Terajší prezident, Petro Poroshenko, však vidí situáciu úplne inak a podpis asociačnej dohody považuje za „najvýznamnejší deň v ukrajinskej histórii po dni nezávislosti.“ Podpis zmlúv vníma ako začiatok modernizácie Ukrajiny a reformy boja proti korupcii a zavedeniu vlády práva. Avšak to, čo Van Rompuy označil ako veľký deň pre Európu, Vladimír Putin opísal ako začiatok roztrhnutia Ukrajiny na dve časti. Podobné obavy vyjadril vo svojom článku na stránke Voice of Russia aj podpredseda ruskej štátnej dumy, Sergei Zheleznyak so slovami, že táto asociačná zmluva Ukrajiny s EÚ nijako neprispeje spoločnosti ani národnej ekonomike, ale skôr prehĺbi rozdiely medzi priaznivcami a oponentmi európskej integrácie. Navyše, čo platí pre všetky tri krajiny, s prístupom k jednotnému trhu EÚ by sa podľa neho mohol ruský trh zaplaviť lacným zbožím z EÚ, ktoré by poškodilo ruských výrobcov. Z Moskvy však prišli aj extrémnejšie vyjadrenia, a to predovšetkým v podaní Sergeia Glazyeva, Putinovho poradcu, ktorý označil ukrajinského prezidenta za „nacistického Frankeinsteina organizujúceho vojenský puč na Ukrajine.“ Kremeľ však takéto vyjadrenia odmietol uznať ako oficiálne stanovisko krajiny, podotkol portál Radio Free Europe.

Značnú dávku emócií prejavil aj premiér Gruzínska, Irakli Garibashvili, ktorý vo svojom prejave označil Európu ako prirodzené prostredie pre svoju krajinu, do ktorého by ju rád vrátil. Asociačnú dohodu prirovnal k majstrovskému plánu vedúcemu k značnej modernizácií a stimulácií dlhšie sužovanej ekonomiky krajiny. Euractiv pripomína aj problémové regióny, Južné Osetsko a Abcházsko, po ktorých anexii z roku 2008 vzťahy s Ruskom ostávajú stále napäté aj v dnešných dňoch, pretože oba regióny sú pod vládou proruských separatistov podporovaných ruskými jednotkami V súvislosti s nimi vníma hlava krajiny dohodu ako dôkaz podpory územnej celistvosti Gruzínska zo strany EÚ, keďže sa dokument vzťahuje na celé územie krajiny v medzinárodne uznávaných hraniciach. Zo strany Únie môžeme hovoriť v prípade Gruzínska o určitom pragmatizme prameniacom v strachu, že s Ruskom ako kľúčovým exportérom energie, sa už nebude dať počítať ako so spoľahlivým partnerom. To je jeden z dôvodov prečo je Gruzínsko s už existujúcim kľúčovým ropovodom strategicky dôležité pre EÚ, ktorá sa navyše snaží zvýšiť dovoz energie zo susedného Azerbajdžanu ale aj stredoázijských republík.

Označenie európskej najchudobnejšej krajiny sa najčastejšie používa v súvislosti s treťou signatárskou krajinou, Moldavskom, ktoré má mnoho problémov s kriminalitou. Riaditeľ Národného inštitútu pre ekonomický výskum, Alexander Stratan, uvedomujúc si nedostatky svojej krajiny označil za najpodstatnejší aspekt zmluvy fakt, že Moldavsko sa bude musieť zosúladiť s právnymi predpismi a záväzkami EÚ. Priznal však, že nadchádzajúce štrukturálne reformy budú celkovo prínosné pre krajinu, ale bolestivé v krátkodobom horizonte. Okrem týchto faktorov hnal premiéra Leancă k podpísaniu asociačnej dohody aj obchod s EÚ, ktorý predstavuje polovicu celkového obchodu Moldavska s inými krajinami. Na druhej strane je tu prítomný problém ťažkej závislosti krajiny na dodávkach energie z Ruska. Moskva navyše svojimi prehláseniami o možnom zavedení vízových požiadaviek pre Moldavcov pracujúcich v Rusku priniesla neistotu do vládnych kresiel. Washingtonpost dodáva, že Moldavsko znepokojuje aj situácia v Podnestersku, kde sa obávajú o možný ruský tlak a podnecovanie nepokojov, pretože práve v tejto oblasti je voči prozápadnej vláde najsilnejšia opozícia. Podľa portálu Eurasianet je hlava vlády však presvedčená o správnosti svojho rozhodnutia a pevne verí tomu, že jeho krajina vykročila správnou nohou na cestu smerujúcu k statusu kandidátskej krajiny, potenciálne dosiahnuteľnému už v roku 2019. Podstatným však zostáva fakt, že podpisom asociačných zmlúv sa dané krajiny ešte nestávajú členmi EÚ. To závisí na ratifikácií dokumentu všetkými krajinami EÚ.

blog comments powered by Disqus
Autor
Michal Mazák
Rubrika
GP Briefing, Zaměřeno na EU
Témata
, , , , , , ,
Publikováno
14. 7. 2014