Politics & International Affairs magazine

Global Politics

Politics & International Affairs magazine

GP Briefing: Juncker novým predsedom Európskej komisie?

Európska komisia je jednou z hlavných inštitúcií EÚ, zloženou z jedného zástupcu za každý členský štát. 28 reprezentantov je volených na obdobie 5 rokov podľa kritéria odbornosti, keďže každý spravuje vlastné portfólio v spolupráci so svojím kabinetom. Na čele Komisie stojí jej predseda s 5-ročným mandátom s možnosťou jedného opätovného zvolenia, ktorý riadi jednania vnútri kolégia komisárov. Posledný predseda José M. Barroso zastával svoj úrad od 2004, no jeho vedúca úloha týmto rokom končí. Z toho dôvodu sa hľadá jeho nasledovník, čo sa javí viac ako problematické.

Európska komisia je z jedného pohľadu označovaná ako „vláda EÚ vzhľadom na to, že iniciuje legislatívne akty a posúva integráciu vopred, no kvôli jej byrokratickému aparátu sa jej pripisuje aj názov „sekretariát“. Po poslednej revízii primárneho práva sa zmenili podmienky voľby – predseda je kvalifikovanou väčšinou menovaný Európskou radou, zloženou z hláv štátov a vlád, ktorá však musí prihliadnuť na výsledky volieb do Európskeho parlamentu. Keďže je predseda nepochybne kľúčovým hráčom v EÚ, či už inštitúcie alebo členské štáty sa jeho voľbu snažia ovplyvniť. Frakcie v Parlamente si zmenu po Lisabone interpretovali ako možnosť nominovať svojho kandidáta na post predsedu Komisie, no nikde nie je explicitne vyjadrená nutnosť Európskej rady vyberať kandidátov politických frakcií. Aj napriek tomu, že občania mohli nesporne ovplyvniť výsledok volieb, nemali v rozhodovaní o kreslo predsedu posledné slovo, čo uverejnil aj Euronews.

V tohtoročných eurovoľbách zvíťazila frakcia EPP s miernou prevahou nad S&D, ktorá presadzovala luxemburského kandidáta Jean Claude-Junckera, skúseného politika v európskej oblasti, niekdajšieho predsedu euroskupiny. V posledných týždňoch sa avšak ozývajú negatívne ohlasy ohľadom jeho vymenovania. Všeobecne je najviac vyčítaná zmena úlohy Komisie z pozície nestrannej inštitúcie, pretože sa ich funkcia prepojením na eurovoľby značne spolitizuje, čo zmienil aj Spiegel.

Najsilnejšia kritika avšak pochádza z Veľkej Británie, ktorú spočiatku viedli konzervatívci, no pridali sa aj labouristi a UKIP, o čom informoval The Guardian. Podľa britských strán odráža nízka volebná účasť okrem nezáujmu aj nespokojnosť voličov s tým, ako sa vyvíja EÚ. Z toho podnetu je nutné nájsť predsedu schopného vytvárať reformy, podporovať rast a vznik nových pracovných miest, ako uviedol premiér Cameron. Ten tiež v EurActiv spochybňuje legitimitu postu predsedu Komisie, keďže v eurovoľbách nebol ako kandidát uvedený na hlasovacom lístku, takže väčšina voličov netušila, koho reálne svojím hlasom volí. Takéto vyjadrenia nekončia len v rétorickej rovine, čo dosvedčuje zasadanie s predstaviteľmi Maďarska, Holandska a Švédska, ktorí podľa Reuters zastávajú voči voľbe Junckera rezervovaný postoj. V nevýhodnej situácii sa nachádza nemecká kancelárka, ktorá kvôli politickej príslušnosti k EPP podporuje Junckera, no vzťahy s Britániou sú v časoch krízy fundamentálne, a preto sa snaží nájsť kompromisné riešenie. Podľa European Voice, ktorý ponúka prehľad eventuálnych kandidátov na post predsedu, by bol práve Jyrka Katainen, fínsky premiér, vhodným predsedom, s ktorým by Veľká Británia súhlasila. Ten žiaľ vyslovil svoju podporu Junckerovi.

Prečo teda Junckera vymenovať? Zo záverov posledných eurobarometrov vyplýva, že pokiaľ majú voliči možnosť ovplyvniť voľbu budúceho predsedu, budú sa viac zaujímať o európsku problematiku a volebná účasť stúpne. Sám Juncker by nevymenovanie považoval za „skutočnú demokratickú krízu a „zradu voličov, ktorí by sa už neunúvali prísť voliť. V rozhovore pre FAZ uznávaný nemecký filozof J. Habermas ignorovanie volieb vníma ako „guľku rovno do srdca európskeho projektu“, pretože by angažovanie občanov v európskych záležitostiach rázne pokleslo. Nominanti frakcií na post predsedu Komisie taktiež venovali pred voľbami veľa politického kapitálu na vlastné zviditeľnenie a zvýšenie popularity prostredníctvom rôznych debát a predvolebných kampaní, ktorých výsledná efektivita je analyzovaná vo Washington Post. Z toho dôvodu by získali pravdepodobne viac občianskej podpory a legitimity ako nanovo navrhnutý kandidát Európskou radou.

Za Junckerom stoja taktiež nielen poslanci z EPP, čo preukázal nový predseda frakcie Manfred Weber v rozhovore pre EurActiv, ale aj kandidáti iných skupín – Alexis Tsipras z GUE/NGL a Martin Schulz z S&D, ktorý považuje za prirodzené, že víťazná strana získa po voľbách mandát. Neobyčajnú podporu Junckerovi vyjadrili organizácie v spolupráci so širokou verejnosťou vo svojom liste, kde bojujú za dodržiavanie demokracie a rešpektovanie ich hlasov.

Či sa stane nominantom na predsedu Komisie Juncker bude známe po summite Európskej rady 26.-27. júna. Následne má Parlament do polovice júla čas na prijatie rozhodnutia nadpolovičnou väčšinou všetkých svojich poslancov. Europe Decides predpokladá, že pokiaľ Európska rada nevymenuje Junckera, tzv. Spitzenkandidata, ale niekoho kompromisnejšieho pre členské štáty, Európsky parlament ho odmietne, čím sa môže začať inštitucionálne zápolenie. Viacerí analytici sa zhodujú v tom, že by práve Európa potrebovala nové tváre a osobnosti, ktoré vedia inšpirovať a plodiť nádej na lepšiu budúcnosť. Možno očakávať predstavenie nového kandidáta na základe konsenzu medzi štátmi, pričom by sa vôľa voličov narušila iba minimálne. V domnienke, že bude nominant víťaznej frakcie zvolený, sa májové voľby propagovali heslom: Tentokrát je to iné!. Avšak Európska rada má vo výbere úplne voľnú ruku a ako sa rozhodne, sa definitívne dozvieme až zo záverov prichádzajúceho summitu. Nie je teda jasné, či sa táto voľba predsedu Európskej komisie bude od predchádzajúcich líšiť spôsobom, akým sa voličom sľubovalo.

blog comments powered by Disqus
Author
Mária Kohútová
Section
Focus on the EU
Topics
, , , , ,
Published
19th June 2014