Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

GP Briefing: Macron presadil prvú výraznejšiu reformu Európskej Únie – začal s vyslanými pracovníkmi

Rada Európskej Únie schválila dohodu o reforme smerníc upravujúcich podmienky pre vyslaných pracovníkov. Ide o zásadný úspech pre francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, ktorý si predsavzal zmeniť tento systém, aby sa predchádzalo jeho zneužívaniu. Dohoda by mala mať pozitívny vplyv na vzťahy Českej republiky a Slovenska s krajinami západnej Európy. Otázny je vplyv na vzťahy v rámci V4, keďže Poľsko a Maďarsko dohodu rázne odmietli.

Európska komisia definuje tzv. vyslaných zamestnancov ako pracovníkov vyslaných zamestnávateľom v jednej členskej krajine vykonať krátkodobú prácu v inej členskej krajine EÚ. Takíto pracovníci podľa portálu Europa nadobudnú osobité pracovné podmienky a práva týkajúce sa mzdy, ktorá napríklad nemôže byť menšia ako minimálna mzda v danej členskej krajine, ale aj skutočnosti, že vyslaní pracovníci nepotrebujú pracovné povolenie. Takýto pracovný pobyt mal doteraz ohraničenú dobu platnosti na dva roky. Smernica upravujúca podmienky vyslaných pracovníkov platí od roku 1996.

Zmeny v pravidlách EÚ pre vyslaných pracovníkov sú iniciatívou francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona. Macron sa podľa Financial Times pokúša presadiť reformu domáceho pracovného trhu, na to však potrebuje získať podporu vlastných občanov. Presadením reformy EÚ sa snaží demonštrovať, že dokáže meniť Úniu v prospech Francúzska. Francúzi už dlhšie požadujú európsku reformu pravidiel pre vyslaných pracovníkov, podľa BBC v krajine vládne predstava, že takíto zamestnanci zvyšujú nezamestnanosť. Jedným z hlavných dôvodov prečo požadujú reformu je fakt, že francúzske firmy krátkodobo zamestnávajú vyslaných pracovníkov najčastejšie z krajín strednej a východnej Európy s cieľom vyhnúť sa plateniu odvodov. Uprednostňujú zamestnávanie cudzincov pred domácimi, čo nepomáha znižovať nezamestnanosť v krajine. Podľa BBC si Macron už počas kampane francúzskych prezidentských volieb spojil nálady proti takýmto vyslaným pracovníkom s nárastom populizmu a anti-EÚ nálad a preto sa rozhodol presadiť reformy v celej EÚ.

Emanuel Macron sa ešte v lete vydal na sériu zahraničných návštev v krajinách strednej a východnej Európy, s cieľom získať podporu pre reformy smerníc upravujúcich podmienky pre vyslaných pracovníkov. Podľa Reuters si v auguste dokázal získať podporu Českej republiky, Slovenska a Rumunska. Portál Financial Times do skupiny zahŕňa aj Rakúsko a Bulharsko, no takisto spomína, že dané krajiny Macronovi vyjadrili podporu, no mali k návrhu pripomienky. Maďarsko a Poľsko odmietli reformy, ktoré Macron navrhoval. Poľská premiérka Beata Szydlo obhajovala toto rozhodnutie záujmami poľských pracovníkov, ktorí tvoria najväčšiu časť vyslaných zamestnancov v celej EÚ. Macron sa podľa Politico vyhol návštevám týchto dvoch krajín, aj napriek tomu na záver vyjadril presvedčenie, že k dohode o reformách dôjde do konca roka.

Dohoda o reforme upravujúcej podmienky pre vyslaných pracovníkov bola v Rade EÚ schválená 20. októbra väčšinou členských zemí. Súčasťou kompromisu bola podľa Reuters napríklad dĺžka doby, ktorú môžu pracovníci stráviť v zahraničí. Po novom má byť takýto pracovný pomer dlhý maximálne 18 mesiacov. Takisto sa zástupcovia členských krajín zhodli v tom, že musia do štyroch rokov schváliť finálnu dohodu a implementovať ju do praxe. Emanuel Macron síce získal väčšinovú podporu, no za dohodu nehlasovali Maďarsko, Poľsko, Litva a Lotyšsko. Sporné boli otázky implementácie a dopravného sektora. Francúzsko podľa Euractiv požadovalo rýchlu implementáciu, ktorá mala trvať len dva roky. Otázku pracovníkov v dopravnom sektore nakoniec dohoda neobsahuje, bude predmetom ďalších vyjednávaní. Krajiny predovšetkým musia určiť, či za vyslaných pracovníkov považovať aj vodičov kamiónov.

Podpora Macronovej reformy zo strany Českej republiky a Slovenska pomôže utužiť vzťahy s Francúzskom a krajinami západnej Európy. Bude mať však podľa portálu Politico negatívny vplyv na vzťahy v rámci Vyšehradskej štvorky. Maďarsko a Poľsko s dohodou nesúhlasili, argumentovali to tým, že takýto krok zaváňa protekcionizmom, narúša jednotný trh a bude mať veľmi negatívny vplyv hlavne na ich občanov. Česká republika a Slovensko sa naopak zastali Macrona a súhlasili s dohodou s pripomienkami.

Pre vyslaných pracovníkov budú teda čoskoro platiť nové podmienky. Zníži sa predovšetkým dĺžka ich pracovného pobytu v inej členskej krajine EÚ. Dohoda bola iniciatívou francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona, ktorý túto reformu považuje za prvý krok k reforme domáceho pracovného trhu. K prijatiu finálnej verzie reformy a k jej implementácii má dôjsť do štyroch rokov.

blog comments powered by Disqus
Autor
Tereza Vahančíková
Rubrika
GP Briefing, Zaměřeno na EU
Témata
, , , ,
Publikováno
14. 11. 2017