Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

GP Briefing: Situácia vo Francúzsku po júlových teroristických útokoch

Francúzskom v priebehu minulého týždňa otriasol ďalší z útokov, ku ktorému sa prihlásili islamskí radikáli. Po tragédii na promenáde v Nice, pri ktorej 14. júla zahynulo vyše 80 ľudí, sa tento krát incident odohral v katolíckom kostole na severe krajiny. Opozičné strany v nadväznosti na tieto udalosti spustili vlnu kritiky smerujúcu k vládnej Socialistickej strane a celkovej podobe vnútornej bezpečnostnej politiky štátu. Prívlastok „zlyhávajúce“ získali francúzske spravodajské služby po vydaní hodnotiaceho šetrenia parlamentného výboru súvisiaceho s minuloročnými útokmi v Paríži.

Posledný útok sa odohral 26. júla v ranných hodinách, kedy do katolíckeho kostola v Saint-Etienne-du-Rouvray vnikli dvaja ozbrojení útočníci vo veku 19 rokov, zajali štyri osoby a zavraždili 86 ročného kňaza. Jednému z rukojemníkov sa podarilo utiecť a zavolať políciu, ktorá následne ozbrojených mužov pred kostolom zastrelila. Obaja útočníci boli na takzvanom „zozname S“ francúzskych tajných služieb, ktorý obsahuje informácie o približne 10 500 podozrivých džihádistochv, uviedol portál BBC.

Reakcia opozície na posledné dva útoky nedala na seba dlho čakať. Predseda strany Republikánov, Nicolas Sarkozy, bývalý prezident a súčasný kandidát v prezidentských voľbách 2017, kritizoval v denníku Le Monde vládu za nedostatočné zaistenie bezpečnosti občanov a navrhol pristúpiť k ráznym protiteroristickým opatreniam. Tie mali pozostávaťIch súčasťou malo byť z elektronického označeniea všetkých potenciálnych džihádistov zo „zoznamu S.“ pomocou náramkov. Po útoku v normandskom kostole pritvrdil a navrhol zadržanie všetkých podozrivých. Francúzsky premiér Manuel Valls v rovnakom denníku Sarkozyho návrh označil za populistickú snahu zdiskreditovať ľavicu a uviedol, že: „Existuje neprekročiteľná hranica, ktorou je právny štát. Moja vláda nemá za cieľ vytvoriť vo Francúzsku Guantanamo.“ K nesúhlasu sa pridal minister vnútra Bernard Cazeneuve, ktorý vyhlásil takýto krok za protiústavný a kontraproduktívny. Podľa jeho názoru by tajné služby zadržaním všetkých podozrivých osôb stratili možnosť ich monitorovania­monitoringu podozrivých. Vláda však prišla s vlastnými návrhmi, medzi ktoré patrí dočasný zákaz zahraničného financovania mešít a posilnenie celospoločenského boja proti radikalizácii. Na ten je podľa premiérových slov potrebné zapojiť všetkých aktérov francúzskej spoločnosti: štát, správne celky, súkromné spoločnosti, rodinu, školstvo či vysoko rizikové väzenské zariadenia, informoval denník Le Figaro.

K oponentom Sarkozyho návrhu sa pripojila aj predsedníčka krajne pravicovej strany Národného frontu, Marie Le Pen, ktorá v televíznom vysielaní vyjadrila potrebu obnovy právneho štátu a znovunastolenia rešpektu k ústave a zákonom. Súčasný stav opísala nasledovne: „Ľavica sa nachádza v stave simulácie, zatiaľ čo pravica agituje.“ Medzi návrhy opatrení, ktoré poskytla doposiaľ Le Penovej strana, patrí podľa reportáže France 2 primárne zatvorenie radikalizovaných mešít a opätovné zavedenie takzvanej „double peine,“ čo v preklade označuje proces, kedy po odpykaní trestu vo francúzskom väzení je zločinec z krajiny deportovaný. Tento proces však nikdy nebol ukončený, ale bol v roku 2003 ohraničený vtedajším ministrom vnútra, Nicolasom Sarkozym. Zo skupiny tak boli vylúčení cudzinci mladší ako trinásť rokov a cudzinci pobývajúci vo Francúzsku dlhšie než dvadsať rokov. Na ostatných je stále možné toto rozhodnutie vzťahovať.

V súvislosti s totožnosťou útočníkov zo Saint-Etienne-du-Rouvray sa opätovne vynorila otázka stavu spravodajských služieb v štáte. Obaja mladíci totiž boli osoby známe tajným orgánom, či už sa to týkalo ich snáh o útek do Sýrie, alebo otvorenej podpory Daešu. V krajine v súčasnosti funguje šesť spravodajských služieb spadajúcich rôzne pod ministerstvo vnútra, obrany a financií, ktoré mnohokrát súperia o zisk informácií a výkon úloh nielen medzi sebou, ale aj s políciou. Keďže ich povinnosti sa vo viacerých oblastiach prelínajú, komunikácia medzi orgánmi je preto komplikovaná. Tento problém dopĺňa podľa portálu The Guardian paralelný neúspech koordinácie spravodajských služieb v rámci európskeho kontinentu.

Problémy, ktorými francúzske tajné služby v súčasnosti oplývajú, zhŕňa vyšetrovanie parlamentnej komisie zverejnené začiatkom júla, iniciované s cieľom analyzovať ich fungovanie počas útokov na redakciu Charlie Hebdo a útokov z novembra 2015. Vyšetrovací výbor označil situáciu za zlyhanie tajných služieb na globálnej úrovni a jeho finálnym odporúčaním je vytvorenie jednotnej francúzskej protiteroristickej agentúry. Podľa britských spravodajských expertov sa republika nadmieru spolieha na viditeľné vojenské zložky a políciu, pričom zabúda na dôležitosť tajných služieb, uvádza denník Telegraph. Minister vnútra, Bernard Cazeneuve však so spomenutým finálnym odporúčaním výboru nesúhlasí. Vyjadril sa, že zjednotenie šiestich agentúr do jednej by bolo chybou. Podľa jeho slov prešli tajné služby v posledných mesiacoch zásadnou reorganizáciou a prispôsobením sa aktuálnej hrozbe a nemali by byť podrobené ďalšej zásadnej reforme. Na druhej strane priznal potrebu zlepšiť zdieľanie informácií medzi agentúrami. Počas minulotýždňovej tlačovej konferencie zároveň minister oznámil plánovanú mobilizáciu policajných a vojenských zložiek v počte 23 500 osôb na 56 verejných akciách počas leta, informovala stanica CNN.

Budúce fungovanie a podoba francúzskej vnútornej bezpečnostnej politiky, ktorá v sebe zahŕňa boj proti terorizmu na území republiky, sú otázne. Isté však je, že v nasledujúcich mesiacoch budú podrobené skúške v podobe rámci prezidentskej kampane. Vo francúzskom politickom systéme totiž prezidentovi prislúcha prináleží vedúce postavenie pri tvorbe bezpečnostnej politiky štátu. Už v dnešnej dobe môžeme pozorovať, že z témy sa druhotne stáva populistický nástroj francúzskych politikov. Bude preto potrebné zaistiť, aby primárnym cieľom naďalej zostala bezpečnosť francúzskeho národa.

blog comments powered by Disqus
Autor
Andrea Ratkošová
Rubrika
GP Briefing, Zaměřeno na EU
Témata
, , , , ,
Publikováno
1. 8. 2016