Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

GP Briefing: Vojna v Sýrii – európsky problém?

Občianska vojna, pretrvávajúca v Sýrii takmer 5 rokov sa dostala do hlavnej mediálnej pozornosti v Európe až po migračných vlnách rekordných rozmerov. Prvotný nezáujem voči konfliktu, odohrávajúcom sa v bezprostrednej blízkosti európskeho regiónu, nahradila urgentná snaha vyriešiť situáciu, aby sa migranti mohli vrátiť naspäť do svojej krajiny pôvodu. Väčšina Európanov si avšak neuvedomuje rozsiahle škody, ktoré vojna zanechala a prekážky, ktoré bránia jej ukončeniu.

Sýria je podľa OSN krajinou s najväčším počtom vnútorne presídlených osôb, ktorá dosiahla hranicu takmer 7 miliónov ľudí. Niekoľkoročné boje, ktoré zničili mestá ako Homs, a v mnohých ďalších, ako napr. v Madaye, vyhladovali obyvateľstvo s cieľom dosiahnuť kapituláciu, sú reálnym dôkazom toho, prečo Sýrčania svoje domovy opúšťajú a vydávajú sa na" nebezpečnú cestu do priľahlých štátov a Európy. Podľa aktuálnych informácií OSN približne 13, 5 milióna Sýrčanov vyžaduje humanitárnu pomoc vzhľadom na fakt, že takmer 70% ľudí nemá prístup k pitnej vode, každý tretí Sýrčan nie je schopný uspokojiť svoje základné potravinové potreby a viac ako 1,7 mil. ľudí je vnútorne presídlených.

Európski občania si mnohokrát nie sú vedomí rozsahu občianskej vojny, a preto intenzívne kritizujú politiku otvorených dverí. Európska únia sa pritom aktuálne najviac orientuje na zastavenie migrantov už v Turecku, a to aj prostredníctvom námorného dohľadu NATO nad ilegálnym prevozom do Európy. Je pritom evidentné, že ľudia zo Sýrie stále utekajú, keďže boje pretrvávajú. Podľa aktuálnych správ Reuters, sa viac ako 40 000 migrantov usadilo na tureckej hranici kvôli bombardovaniu strategického mesta Aleppo, pričom aktuálne nie je Turecko schopné absorbovať taký veľký počet ľudí.

Najefektívnejšie by preto bolo riešiť krízu priamo pri zdroji, avšak jedná sa o komplexný problém, na ktorého pochopenie je potrebné si predstaviť udalosti predchádzajúce občianskej vojne. V Sýrii dlhodobo vládne tvrdý režim Baššára Asada, ktorý na začiatku svojej vlády síce predstavil mierne reformy, známe ako Damašská jar, no boli rýchlo vystriedané obmedzeniami slobody tlače a silnými represiami voči opozícii. Celý konflikt začal v marci 2011 zatknutím a mučením tínedžerov, ktorí revolučnými sloganmi pomaľovali stenu školy. BBC následne sprostredkovala správy o odpovedi opozície vlády v podobe demonštrácií, prerastajúcich do bojov, v ktorých dosiahli v roku 2012 viaceré víťazstvá na strategických miestach. Washington Post v roku 2013 informoval o fakte, že vláda začala so zahraničnou podporou znovuzískavať oblasti okolo hlavného mesta, ktoré boli relevantným zlomom vo vojne.

Občiansku vojnu medzi vládou a rebelmi – opozíciou – zhoršuje prítomnosť Islamského štátu, ktorého globálnej hrozbe bol už GP Briefing venovaný. Kvôli teroristickému prvku vstupujú do konfliktu externí aktéri, v najväčšej miere Rusko a USA, ktorí stoja na čele dvoch blokov. Skupina štátov pod vedením USA je namierená proti ISIS a Asadovmu režimu, pričom podporuje umiernenú sýrsku opozíciu. V tomto bloku sa nachádzajú štáty ako Francúzsko alebo Veľká Británia primárne orientované na zničenie ISIS po teroristických útokoch v Paríži, ale aj Turecko, pre ktoré sú najväčšími nepriateľmi kurdskí separatisti. Prítomné sú taktiež sunnitské štáty ako Saudská Arábia, ktoré napomáhajú väčšej fragmentovanosti záujmov celkového bloku. Komplikované rozmiestnenie podpory zahraničných aktérov prehľadne ponúka Financial Times.

Aktuálnu vládu podporuje Rusko spolu s Iránom, pričom oficiálne síce vystupujú proti ISIS, avšak finančne aj vojensky pomáhajú vláde najmä v boji proti opozičným silám. Independent zverejnilo správy viacerých spravodajských portálov, ktoré spomínajú úmyselné útoky Ruska na rebelské skupiny, miesto ISIS. Rusko totiž predstavuje dlhodobého spojenca Asadovho režimu, ktorý sa obáva viac Slobodnej sýrskej armády (rebelov) ako ISIS, keďže priamo ohrozujú jeho politickú pozíciu. Tento názor, ako poznamenal TIME, legitimizuje aj fakt, že vláda s ruskou pomocou bombarduje najmä mestá, kde sú silní rebeli, a nie džihádisti. Asad totiž považuje každého, kto sa zapája do vojenského odporu proti režimu, za teroristu. Jednotná definícia „terorizmu“ zatiaľ preto v Sýrii neexistuje, čo spôsobuje viaceré kontradikcie ako napr. pri vyhlásení v Sputnik News o zničení viac ako 1900 teroristických objektov ruským letectvom, ktoré môže zahŕňať nielen akcie voči ISIS.

Ako teda vyriešiť niekoľkoročný konflikt? Viacerí aktéri sa zhodujú, že neexistuje vojenské, ale politické riešenie. V minulosti sa snažili presadiť v rámci Ženevského komuniké vytvorenie prechodného výkonného orgánu, založeného na vzájomnej dohode medzi vládou a opozíciou. K žiadnemu kompromisu avšak nedošlo ani dnes. International Business Times tvrdí, že vláda vyžaduje od opozície zoznam teroristických organizácií, pričom opozícia podľa slov National Post požaduje zastavenie bombardovania miest zo strany armády a Ruska. Z dôvodu zmrazenia vyjednávaní sa stretli zástupcovia Ruska a USA, ktorí sa 12. februára 2016 dohodli na celoštátnom prímerí, realizovanom do jedného týždňa, o čom informoval The Telegraph.

Na jednej strane to predstavuje enormný zlom v kríze, avšak viacerí experti nepripisujú tejto dohode veľký význam, keďže Rusko, ako tvrdí Al Jazeera nebolo prednedávnom ochotné zložiť zbrane, pokým neporazia všetky „teroristické organizácie“. Vyslanec OSN pre Sýriu vidí potenciálne obnovenie jednaní medzi opozíciou a vládou taktiež zahmlene. Pokiaľ avšak konflikt v Sýrii nebude urgentne vyriešený, celá kríza môže podľa New York Times eskalovať až do medzinárodného konfliktu, kde aktuálna migrácia v Európe bude najmenším problémom.

blog comments powered by Disqus
Autor
Mária Kohútová
Rubrika
GP Briefing, Zaměřeno na EU
Témata
, , , , ,
Publikováno
16. 2. 2016