Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

GP Briefing: Zmeny vo volebných systémoch tesne pred eurovoľbami ako cesta k väčšej fragmentácii Európskeho parlamentu?

Kandidáti na europoslancov pomaly odpočítavajú dni do vyhlásenia výsledkov v poslednom májovom víkende. Po vyčerpávajúcej kampani zistia, či sa ich vynaložené úsilie vyplatilo alebo to skúsia znova o 5 rokov. Pred tohtoročnými voľbami má volič kandidátov neúrekom od krajne pravicových alebo ľavicových politických strán až po typických mainstreamových lídrov. Aký to bude mať ale dopad na doterajšiu mizivú volebnú účasť, sa dozvieme až po 25. máji.

Európsky parlament (EP) ponúka všeobecné pravidlá pre všetky členské štáty, akými sú proporčný volebný systém, priame všeobecné volebné právo a horná hranica 5% volebnej klauzuly, potrebnej na zvolenie do inštitúcie. V rukách štátov ponecháva relatívne veľké pole rozhodovania, napr. v spôsobe ustanovenia kandidátskych listín, vo výbere max. dvoch dní na konanie volieb od 22. do 25. mája alebo udania minimálneho prahu pre vstup do EP, ktorý je v polovici členských štátov nulový. Taktiež rozhodujú o pasívnom a aktívnom volebnom veku občanov rovnako ako o tom, či sa musia volieb povinne zúčastniť, čo stále platí v 4 členských štátoch. Detailný popis volebných systémov a aktuálne zmeny poskytuje napr. eunews.

Členské štáty budú už na konci mesiaca podľa nových pravidiel na základe Lisabonskej zmluvy, okliešťujúcej počet europoslancov na 751, rozhodovať podľa vlastných volebných princípov. Niektoré štáty si ich ale tesne pred voľbami zmenili.

Prvým prípadom je Nemecko, ktoré už od februára 2014 nelimituje politické strany a hnutia s volebným prahom na základe rozhodnutia Spolkového ústavného súdu. Prvotná 5% klauzula sa v roku 2011 okresala iba na 3% a pri týchto voľbách nebude už uplatnená žiadna hranica. Téma zrušenia volebnej klauzuly plodila protichodné názory dvoch politických táborov – malé strany, oháňajúce sa právom rovnosti všetkých politických subjektov vs. väčšie parlamentné strany, obávajúce sa zvýšenia roztrieštenosti EP. Podľa rozhodnutia súdu, volebná klauzula vážne porušuje volebnú rovnosť, ako informovala Deutsche Welle. Spiegel dopĺňa, že nemecké strany museli vinou klauzuly získať viac ako 2 milióny hlasov, aby sa do EP dostali, následkom čoho si v predchádzajúcich voľbách museli zaobstarať viac voličskej podpory ako 24 reprezentantov z Estónska, Malty, Slovinska a Cypru dokopy. Guardian poskytol pozitívny náhľad na situáciu tým, že v EP sa musia aj tak menšie strany buď zoskupiť do frakcie, alebo spolupracovať s väčšími, a teda fragmentácia nebude tak viditeľná. Podobne aj Markus Gehring z Cambridge University vysvetľuje dôvody rozhodnutia súdu, akými sú nezostavenie vlády v EP, pre ktorú je dosiahnutie väčšiny neodmysliteľnou súčasťou a stále pretrvávajúci nedostatok kohézie v rámci inštitúcie, na ktorý bude mať nemecké rozhodnutie marginálny dopad.

Vítanie tejto zmeny od menších nemeckých strán ako AfD, NPD, Piráti alebo Zelení sprostredkováva napr. European Voice, pričom Daily Mail upozorňuje na možné prepuknutie extrémistických nálad. Rovnaké znepokojenie zdieľa aj Martin Schulz, o čo sa podelil v EUobserver. Voči politickým aktérom sa k téme vyjadruje aj svetovo uznávaný politológ Simon Hix, ktorý zastáva názor, že " (…) menšie strany budú schopné voličov lepšie zmobilizovať, takže možno očakávať väčšiu volebnú účasť. Aspoň v Nemecku." Zaujímavú správu zachytil Reuters v súvislosti s tým, ako nemecké konanie na začiatku mája inšpirovalo aj taliansky návrh na zrušenie volebnej klauzuly, ale ten sa na tohtoročné voľby nestihne uplatniť.

Druhou právnou úpravou pred voľbami je prijatie 5% klauzuly z predchádzajúcich 6% pri preferenčných hlasoch v Bulharsku, ako informoval Europe Decides (prehľad prvkov volebného systému možno nájsť v bulharskom Sofia Globe). Zmena má byť braná pozitívne najmä zo strany občanov, ako sa domnieva bulharská poslankyňa Manolova v rozhovore pre agentúru Focus. Na druhej strane reforma nemá zatiaľ žiadne ohlasy, pretože väčšina voličov o nej paradoxne nevie, čo vyhlásila spravodajská agentúra Novinite.

Posledná zmena sa týka gréckych voličov, ktorí budú v máji rozhodovať podľa nových pravidiel po tom, ako dospeli k dohode dvaja politici – premiér Samaras a líder strany PASOK, Venizelos. Hlavná zmena spočíva v tom, že sa odstránili uzavreté stranícke kandidátske listiny, čím voliči získali právo preferenčných hlasov. EurActiv poskytuje zväčša pozitívne názory rôznych politikov na reformu, keďže by mala zvyšovať demokratickosť a záujem občanov o voľby. V najväčšej miere sa kritizuje náhle predloženie reformy, iba 100 dní pred voľbami a dosiahnutie dohody iba medzi dvoma stranami bez konzultácie s inými, čo podľa Balkaneu považuje za hlavný negatívny aspekt aj ľavicová grécka strana SYRIZA. Dôvod tohto rozhodnutia je rapídny úpadok voličskej podpory vládnych strán v dôsledku finančnej krízy, ktorá enormne zdiskreditovala strany, ale nie niektoré osobnosti. Podľa NY Times je to základné odôvodnenie náhleho vzostupu krajne politických zoskupení, ktoré na úkor popularity etablovaných parlamentných strán získavajú nemalé preferencie. Detaily novej volebnej reformy možno nájsť na gréckom portáli GreekReporter.

Grécko nie je avšak jedinou krajinou, kde prekvitajú krajne pravicové alebo ľavicové zoskupenia. Ako Washington Post upozornil, zdvíha sa vlna pravicových strán v dôsledku krízy a predpokladá sa, že zisk anti-európskych hnutí bude markantný. Podobné správy o posilnení pravice vo Francúzsku, Veľkej Británii alebo Holandsku prinášajú aj NY Times, Economist alebo FAZ. Podľa najnovších predvolebných prieskumov od EUobserver by mala na opačnom politickom spektre zastávať ľavicová frakcia GUE/NGL v EP tretie miesto s takmer dvojnásobným počtom europoslancov. Na základe odhadov viacerých agentúr sa v Európskom parlamente zatiaľ črtá väčšia fragmentácia, akej sme boli doteraz svedkom. Krajné politické subjekty už pravdepodobne nebudú len výnimkami, ale reprezentantmi nemalej časti európskej populácie, usudzujúc z pretrvávajúcich nálad vo viacerých členských štátoch. Nechajme sa ale prekvapiť, čo prinesie „volebný máj“ 2014!

blog comments powered by Disqus
Autor
Mária Kohútová
Rubrika
GP Briefing, Zaměřeno na EU
Témata
, , , , ,
Publikováno
12. 5. 2014