Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

GP Briefing: Migračná politika EÚ – ďalší príklad rozdeleného kontinentu?

Po šokujúcich teroristických útokoch v Paríži z 13. novembra 2015, ktoré skončili smrťou 129 ľudí na šiestich miestach útokov, o čom informovali viaceré svetové média ako BBC, The Guardian alebo CNN, sa otvoril problém migračnej politiky Európskej únie, ktorá podľa niektorých aktérov s hrozbou terorizmu bezpodmienečne súvisí. Podnietila to aj skutočnosť, potvrdená portálom Al Jazeera o tom, že dvaja teroristi prešli do Európy v rámci utečeneckých vĺn cez Grécko. Európsky kontinent sa preto začína deliť v otázke prijatia migrantov hľadajúcich azyl. Je migračná politika ďalším príkladom neschopnosti EÚ dosiahnuť jednotu?

Návrhy o posilnení kontroly a uzavretí schengenských hraníc sa logicky najviac objavujú v rétorike krajne pravicových strán, ktorým teroristické útoky v podstate pomohli verejnosť presvedčiť o negatívnom dopade „politiky otvorených hraníc“ presadzovanej nemeckou kancelárkou A. Merkel (CDU). Z jej národných politických kruhov ju kontinuálne kritizuje pravicová strana Alternative für Deutschland, no The Telegraph zverejnil negatívny názor aj zo strany CSU, hlavného politického spojenca vládnej strany CDU, podľa ktorého je nutné rezignovať na aktuálnu politiku A. Merkel.

Nemecko avšak nie je jediné, ktoré bojuje proti extrémistickým názorom. Vo Francúzsku sa proti migrácii po udalostiach v Paríži vyslovila Marine Le Pen, vyzývajúc k prijatiu naliehavých opatrení s cieľom zničiť islamský fundamentalizmus a zaviesť kontrolu hraníc. Podobný scenár si želajú aj strany ako talianska Liga Severu alebo holandská krajná pravica na čele s Geertom Wildersom. Zaujímavá je ale naopak skutočnosť, na ktorú upozornil Economist, a to, že dánske a švédske politické strany orientované na anti-imigračnú tému, nevyužili útoky v Paríži ako nástroj propagandy.

Spoločnosti v západnej Európe bojujú s kritikou politiky zväčša voči malým stranám. V strednej a východnej Európe sa však radikálne k migrácii vyjadrujú politickí aktéri z mainstreamových politických strán. Najextrémnejšie názory sa objavujú práve v štátoch V4, pričom Maďarsko tvrdú politiku voči migrantom presadzovalo ešte dávno pred tým, ako strach z terorizmu prepukol. Orbánova vláda po parížskych útokoch výrazne pritvrdila bezpečnostné opatrenia v hlavnom meste, snažila sa odložiť futbalový zápas s Nórskom a zrušila zasadanie parlamentu po vyhlásení dňa národného smútku. Podľa portálu Hungarian Spectrum má takéto správanie za cieľ stimulovať strach verejnosti z utečencov, pričom sám Orbán nepotvrdil žiadnu priamu hrozbu voči Maďarsku.

V Poľsku, jedinom štáte V4 pôvodne podporujúcom migračnú politiku EÚ, došlo k zvratu udalostí po tom, ako sa vymenila vláda, ktorá odmieta realizáciu dohodnutých opatrení o rozdelení utečencov na základe kvót, k čomu sa zaviazal predchádzajúci kabinet. Financial Times uviedol jednoznačný názor na migráciu K. Szymanskeho, ministra pre európske záležitosti, o nutnosti získať plnú kontrolu nad hranicami, azylovou a migračnou politikou, a to najmä po udalostiach v Paríži.
Na Slovensku a v Česku je vývoj analogický. Na Slovensku radikálne nálady voči utečencom iniciujú aj pomerne tvrdé slová slovenského premiéra, R. Fica, o nevyhnutnosti monitorovať každého moslima v krajine, pretože „vždy keď dôjde k teroristickému útoku, jedná sa o predstaviteľa moslimskej komunity“. V Českej republike sa medzi inými podľa Prague Post nepriaznivo k otvoreným hraniciam vyslovuje hlava štátu, M. Zeman, ktorý vyzdvihuje „potrebu chrániť existenciu a budúcnosť európskej civilizácie“, ale aj minister A. Babiš, jednoznačne podporujúci zatvorenie schengenských hraníc.

Nemecká kancelárka A. Merkel sa pritom kontinuálne snaží bojovať proti radikalizácii spoločnosti a politických elít v xenofóbnejších štátoch rozlišovaním medzi pojmami terorizmus a migrácia. New York Times zverejnil podstatu jej politiky, ktorá sa nesie v duchu: sloboda je silnejšia než teror. Tento postoj, našťastie, zdieľajú aj iní politickí predstavitelia ako nemecký minister vnútra de Maiziere alebo predseda Európskej komisie, J-C. Juncker, ktorý pre Business Insider vyhlásil, že nie je nutné migračnú politiku EÚ meniť, keďže by sme nemali spájať rôzne kategórie ľudí prichádzajúcich do Európy.

Nesprávnu percepciu moslimského utečenca ako teroristu podporuje tiež článok uverejnený v Al Jazeera, ktorý dokazuje, že niektorí útočníci z Paríža sa narodili a boli vychovávaní vo Francúzsku. Existuje pritom viac ako 4000 občanov, ktorí žili v Európe celý svoj život a dobre sa integrovali do spoločnosti, no napriek tomu sa pripojili k bojovníkom ISIS a aktuálne rozvracajú európsku spoločnosť šírením anti-imigračných nálad. Washington Post deklaruje chybu na strane bezpečnostných zložiek, ktoré zväčša podozrivých občanov monitorujú, avšak zlyhajú pri zabránení útoku, čo bol aj prípad parížskeho teroristu.

Pokiaľ by reálne došlo k uzavretiu hraníc, ako sa viacerí politickí predstavitelia snažia docieliť, znamenalo by to akumuláciu utečencov v Grécku a na Balkáne, pričom tieto krajiny nemajú prostriedky na to, aby sa vedeli s takouto krízou vyrovnať. Analytik pritom pre Wall Street Journal uviedol, že by EÚ koniec koncov musela čeliť ďalšej, humanitárnej, krí­ze.

Migračná politika sa v súčasnosti dostáva do pozície primárneho deliaceho bodu jednoty EÚ, pričom vízia o uniformnom postoji je skôr utopická, a to najmä kvôli radikálnym názorom popredných politických lídrov v strednej a východnej Európe. Aktuálny politický vývoj bohužiaľ predpovedá temnú budúcnosť Európy plnej extrémistických názorov, keďže je táto téma zneužívaná na zaistenie osobného politického úspechu. Z racionálneho hľadiska by uzavretie schengenu mnohým členským štátom výrazne uškodilo, pričom migračné vlny nie sú zdrojom teroristického problému. Je potrebné si v prvom rade uvedomiť, že väčšina migrantov prišla do Európy za lepším životom a slobodou, a nie rozpútavať na kontinente peklo plné nenávisti a vojny.

blog comments powered by Disqus
Autor
Mária Kohútová
Rubrika
GP Briefing, Zaměřeno na EU
Témata
, , , , ,
Publikováno
3. 12. 2015