Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Oslavy konce II. světové války rozdělují svět

Pred 70. rokmi sa blížil koniec druhej svetovej vojny, ktorý zavŕšila kapitulácia nacistického Nemecka. Rusko, ako krajina s mohutnými stratami na životoch, si plánuje pre túto udalosť uctiť svojich padlých vojakov pompéznou oslavou, naplánovanou na 9. mája. Prezident Putin pozval nielen svetových lídrov a hlavy štátov, ale aj lídrov z OSN, UNESCO, Rady Európy a EÚ. Vzhľadom na angažovanie Ruska v ukrajinskom konflikte, ktorý vypukol pred rokom, nie všetci prijali pozvánku a mnohí ju stále zvažujú.

Väčšina Európanov si spája 8. máj s oslavou výročia konca druhej svetovej vojny. V tento deň, presne pred 70. rokmi, podpísalo Nemecko bezpodmienečnú kapituláciu v noci o 11. hodine. Práve tento časový údaj je problematický vzhľadom na odlišné časové pásmo Moskvy, v ktorej bola jedna hodina ráno. Spolu s ňou tak aj viacero postkomunistických krajín oslavuje výročie ukončenia vojny 9. mája. Z pohľadu Ruska sa však jedná o najdôležitejšie a najemotívnejšie sviatky, keďže tento deň vníma ako ukončenie Veľkej vlasteneckej vojny víťazstvom sovietskeho Ruska nad nacistickým Nemeckom.

Očakáva sa, že so 70. výročím prídu aj najpompéznejšie oslavy s viac ako 14 000 vojakmi pochodujúcimi na Červenom námestí v Moskve. Navyše podľa portálu Newsweek sa niektoré časti Ruska, ako napríklad oblasť Rostov, pripravujú na vlastnú odnož osláv už dva roky. RT uviedlo, že výročných slávností by sa malo zúčastniť viac ako 78 500 ľudí, ktorí uvidia takmer 2000 kusov vojenského vybavenia. Na takúto veľkolepú akciu podľa Ukraine Today prijalo pozvanie 26 svetových lídrov. Sergei Lavrov, ruský minister zahraničných vecí, informoval, že Ruská federácia rozposlala 68 pozvánok nielen hlavám štátov, ale aj lídrom OSN, UNESCO, Rady Európy a EÚ.

Poľsko, ako krajina s veľmi negatívnymi skúsenosťami s Ruskom, samozrejme odmietla účasť na oslavách v Moskve. Jeho prezident však pristúpil aj k akčnejším krokom, keď sa pohrával s myšlienkou pozvať zahraničných lídrov do Gdanska, kde by sa mali konať 8. mája vlastné oslavy 70. výročia konca druhej svetovej vojny v Európe. Takýmto návrhom bol prekvapený aj poľský minister zahraničných vecí, Grzegorz Schetyna, ktorého nasledujúci výrok uverejnil NY Times: „Nie je prirodzené, aby pocty, označujúce koniec vojny, boli organizované tam, kde vojna začala.“ Viacero portálov sa zhodlo však na tom, že Bronislaw Komorowski sa snaží takýmito návrhmi odradiť európskych kolegov od účasti na oslavách v Moskve, čo si myslí podľa Moscow Times aj bývalý ruský minister obrany, Sergei Ivanov. Na začiatku februára si Schetyna navyše dovolil z pozície historika jednu poznámku, ktorá pobúrila ruských predstaviteľov. Podľa neho ukrajinské tanky ako prvé vošli do Auschwitzkého koncentračného tábora, a nie ruské. Fakty o liberalizácií tábora sa podľa Alexandra Veschnyakova, ruského ambasádora v Lotyšsku, nedajú zmeniť, a preto podobné výroky považuje za provokáciu, ktorú Rusko nebude tolerovať, uvádza Economist.

Okrem historickej nevraživosti medzi oboma krajinami sa poľské vedenie vyhýba návšteve Moskvy aj kvôli pompéznej prehliadke ruských vojenských jednotiek, ktoré pred rokom nelegálne obsadili Krym a dnes bojujú po boku separatistov vo východnej Ukrajine, čo odrádza aj iných európskych lídrov od účasti na oslavách. Angela Merkel presne pre tento dôvod pozvánku odmietla. Moskvu navštívi až deň po oslavách, aby spolu s Vladimírom Putinom položila veniec na hroby padlých vojakov, informoval nemecký portál Deutsche Welle.

Už v decembri minulého roku bol pozvaný na akciu aj japonský premiér Shinzo Abe, ktorého odpoveď dodnes nepoznáme. Podľa Japan Times stojí totiž v komplikovanej situácií, keďže sa na jednej strane pridal k USA a EÚ v uvalení sankcií na Rusko a na strane druhej sa už dlhšie snaží zlepšiť vzťahy s Putinom. V dnešnej dobe sa v Tokiu už nerozhoduje o tom, či niekto pôjde, ale kto pôjde, informuje TASS. Každopádne by sa daný predstaviteľ Japonska stretol s vedením Severnej Kórey a Číny, ako informoval o účastí ázijských krajín Sergei Lavrov. Čínu jednoznačne zastúpi jej hlava Xi Jinping, zatiaľ čo meno predstaviteľa Severnej Kórey nie je známe, uvádza portál RT. Ak by pozvánku prijal Kim Čong-Un, išlo by o jeho prvú oficiálnu zahraničnú cestu odkedy zdedil vedenie v krajine v roku 2011. CNN takýto krok z jeho strany nevylučuje, pretože v poslednom roku krajina prijala užšie väzby s Ruskom, ktoré navrhol Putin pod tlakom sankcií západných mocností.

Na oslavy však nezavítajú lídri Francúzska a Británie, z rovnakých dôvodov ako Angela Merkel či Barack Obama. Podľa medzinárodnej spravodajskej agentúry AFP nám absencia európskych lídrov a účasť Číny a Severnej Kórey ukazuje, ako sa medzinárodné postavenie Moskvy v posledných rokoch posunulo.

Prezidenti Českej republiky a Slovenska sa už taktiež rozhodli. Andrej Kiska po dlhom uvážení ostáva doma, čo odôvodnil slovami: „Vzhľadom na udalosti na Ukrajine a na Kryme sa nechcem zúčastniť oslavy sily armády na vojenskej prehliadke, ale chcem si pripomenúť tých, ktorí si to od nás zaslúžia najviac – vojakov padlých v 2. svetovej vojne.“, cituje TA3. O účasti slovenského premiéra sa dodnes ešte nerozhodlo. Na druhej strane Miloš Zeman už dávnejšie prijal pozvanie, čo jeho hovorca odôvodnil slovami: „Neúčasť na oslave 9. mája v Moskve by pán prezident považoval za urážku 150 000 ruských vojakov, ktorí položili životy pri oslobodení ČSR,“ informoval portál Lidovky.

Rusko však nebola jediná krajina, ktorá pozvala na oslavy lídrov z celého sveta. Mnohé štáty oslavujúce výročie ukončenia druhej svetovej vojny sa taktiež vydali týmto smerom. Podľa spravodajského portálu Reuters sa k takémuto kroku uchýlila aj Čína, ktorá si uctí historickú udalosť vojenskou prehliadkou a pozve lídrov významných krajín, ktoré bojovali v rokoch 1938–1945. V podaní Číny však budú oslavy namierené proti Japonsku, ktoré stále neodčinilo dôsledky svojej agresie voči dnes najľudnatejšej krajine, informoval International Business Times.

LA Times vyšiel minulý pondelok článok napísaný tromi bývalými ambasádormi USA pre Ukrajinu. Súhlasia s odmietnutím pozvánky zo strany európskych lídrov a Baracka Obamu, avšak priznávajú, že by si takíto podstatní aktéri mali uctiť padlých sovietskych vojakov, ale na inom mieste. Vzhľadom na dnešné vyčíňanie ruských jednotiek vo východnej Ukrajine nepovažujú za vhodné navštíviť Moskvu, ale práve naopak, Kyjev. Argumentujú tým, že Ukrajina prišla vo vojne o viac ako Rusko, pretože okrem toho, že utrpela druhé najväčšie straty v absolútnych hodnotách, stratila 25% svojej populácie.

Padlí vojaci si každopádne zaslúžia vyjadrenie pocty od svetových lídrov, či už v Moskve, v Gdansku alebo na Ukrajine. Kto zo zvyšných hláv európskych štátov sa pripojí k akej oslave je však ešte stále otázne.

blog comments powered by Disqus
Autor
Michal Mazák
Rubrika
GP Briefing, Zaměřeno na EU
Témata
, , ,
Publikováno
23. 3. 2015