Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Global Politics

Časopis pro politiku a mezinárodní vztahy

Predsedníctvo Rady EÚ: šanca pre malé krajiny?

Predkladaná esej sa zaoberá predsedníctvom Rady Európskej únie prizmou problematiky zahraničnej politiky malých štátov. Historické tendencie svetovej politiky neboli existencii malých štátov príliš naklonené, avšak proces zjednocovania Európy viedol k vytvoreniu priateľskejších podmienok, čím dramaticky zmenil predpoklady ich správania, vrátane pôsobenia na európskej politickej scéne, ktorej významným prvkom je predsedníctvo Rady EÚ. Čitateľovi je predsedníctvo Rady EÚ predstavené ako nástroj maximalizácie národných, ale i európskych záujmov. Zároveň však dochádza k akcentovaniu správnej evaluácie funkcie, jej možností a potenciálnych rizík, ale i prípravy inštitucionálneho, technického či politického charakteru, vrátane realokácie ľudských i materiálnych zdrojov.

 

1 Úvod

Historické tendencie svetovej politiky neboli existencii malých štátov príliš naklonené. Už Thukydides svojím výrokom „silní robia to, na čo majú silu a slabí akceptujú to, čo musia“ (Thukydides cca 400 př.n.l). Historie akcentoval tradičnú marginálnu úlohu malých štátov v priestore rozhodovacieho procesu medzinárodného systému. Možnosti a výzvy, ktorým sú malé európske štáty vystavené v súčasnosti sú markantne odlišnými, a to predovšetkým v európskom prostredí. Naďalej však pretrvávajú v pozícii subjektov, ktoré sú zároveň závislejšie na európskej integrácii než mocnosti, a menej schopné ovplyvniť výstup zmluvných vyjednávaní. (Wivel 2010:16)

50 rokov dlhý proces zjednocovania Európy viedol k vytvoreniu podmienok, ktoré sú pre malé štáty priateľskejšie, čím dramaticky zmenil predpoklady ich správania. S cieľom dosiahnuť čo najkonsenzuál­nejšieho usporiadania novovznikajúceho spoločenstva sa inštitucionálne zriadenie naklonilo v prospech malých štátov a s východným rozšírením sa početná nerovnováha medzi malými a veľkými krajinami radikálne zvýšila. Esej vychádza z predpokladu, že malé a veľké štáty uplatňujú rozdielne zahraničné politiky.

2 Lisabon ako nová výzva?

Predsedníctvo členských krajín Európskej únie prešlo počas historického vývoja inštitúcii, ale aj Spoločenstva ako takého, niekoľkými premenami. Jeho podoba do ratifikácie Lisabonskej zmluvy bola výsledkom ad hoc implementovaných reforiem, ktoré viedli k postupnému vzniku konglomerátu vzájomne nesúvisiacich funkcií, pomerne jednoducho aplikovateľnému v období s relatívne nízkym počtom členov, avšak po sérii rozširovaní s počiatkom v 90. rokoch ťažko udržateľnému. Snahy o reagovanie na integračný proces viedli k presahu predsedníckej agendy do Európskej rady a do zahraničnopoli­tických záležitostí. (GS Finland: 2006) Zmeny vo formálnej stránke priniesli výzvu pre malé štáty s tendenciou uplatňovania svojho vplyvu na európskej pôde. Na základe tejto skutočnosti môže byť lisabonská reforma chápaná vo všeobecnosti negatívne, keďže dochádza k faktickému návratu podoby agendy k jej pôvodným koreňom, či už reguláciou právomocí, ale i povinností. (Rada EU: 2008)

Vychádzajúc zo zahraničnopoli­tického kapacitného deficitu malých štátov, by ale na spomínané skutočnosti mohlo byť nazerané ako na potenciálnu prednosť, keďže predsedníctvo predstavuje významnú šancu pre kompenzáciu deficitu ich zahraničnopoli­tických kapacít. Technokratická povaha funkcií vytvára pre malé krajiny priestor k upriameniu pozornosti ku kompetenciám, v ktorých majú možnosť disponovať komparatívnou výhodou, a pri ktorých nie je nedostatok možností natoľko viditeľný. Hlavný dôraz sa nanovo vracia k funkcii tzv. „honest brokera“ a koncentrácii na management a logistiku Rady EÚ, ktorých výkon nie je priamo podmienený pôsobením v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky či priamou reprezentáciou Európskej rady. (Hey: 2003)

3 Príliš veľa hráčov na európskom poli?

Lisabonskou zmluvou sa do hry dostávajú noví inštitucionálni aktéri v podobe stáleho predsedu ER a Vysokého komisára pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ, na ktorých prechádza časť predsedníckych kompetencií. Na margo angažovanosti v problematike zahraničnej politiky je potrebné podotknúť, že bližšou analýzou prebehnutých predsedníctiev malých štátov je zrejmé, že nesledujú veľké ciele, skôr sú naviazané na európsku regionálnu dimenziu, bezprostredné záujmy, resp. na nikové priority. (Drulák: 1997)

Lisabon je zároveň pravdepodobne jedným zo spôsobov EÚ ako obmedziť presadzovanie národných ziskov. Už v minulosti bola akákoľvek snaha výrazne obhajovať národné priority pomerne kontroverznou, keďže silne odporuje neformálnym normám, na základe ktorých sa od krajiny na čele Rady očakáva „zaplatiť cenu prezidentstva“ a „urobiť ústupok za účelom dosiahnutia kompromisnej dohody“ (Bjurulf a Elgström 2004: 260). Na druhej strane by bolo naivné očakávať, že sa predsednícke krajiny, a to vrátane tých malých, vzdajú na obdobie šiestich mesiacov zdôrazňovaní národných záujmov, a nevyužijú príležitosť presadiť svoje spoločensko-politické ciele, avšak v rámci komunitárnych priorít.

Lisabonská zmluva zároveň položila právne základy tzv. Trojky vytvorenej s cieľom zaistenia kontinuity programových cieľov. Napriek tendenciám, či deklaráciám v prospech rovnocennosti, je viac ako zrejmé, že vzhľadom na nedostatok zahraničnopoli­tického potenciálu je eventuálna konkurencieschop­nosť malej krajiny v porovnaní s veľkou v prípade riešení kríz celokontinentál­neho, resp. globálneho charakteru zanedbateľná1. Jednotliví aktéri disponujú odlišným názorovým zameraním či národnými a regionálnymi preferenciami a presadenie vlastnej agendy môže byť pre malý štát problematické. K úspešnému predsedníctvu je preto potrebné nielen zvládnutie jeho organizačnej stránky, ale aj vhodná identifikácia priorít a ich následná realizácia v praxi.

Na druhej strane sú všetky sledované novinky vhodnou príležitosťou vyrovnať informačný deficit a možnosťou dosiahnutia kontaktu s politickými osobnosťami bezprecedentného charakteru, ktorý v prípade úspešnej prezentácie môže ovplyvniť následný vývoj bilaterálnej agendy upevnením formálnych i neformálnych vzťahov.

4 Vstup do centra diania?

Predsedníctvo je pre členskú krajinu taktiež nespochybniteľnou príležitosťou zviditeľniť sa. Ak je predsedníctvo vo všeobecnosti hodnotené pozitívne, dochádza k zvýšeniu záujmu obyvateľstva o pôsobenie štátu v Únii, a zároveň k potenciálnemu nárastu popularity Spoločenstva ako takého. Táto skutočnosť by nemala byť podceňovaná, a to predovšetkým vo vzťahu k menším novým členským štátom, z dôvodu zvýšenia možnosti identifikácie občanov s Európskou identitou.

V prípade, že daný malý štát nie je aktívnym zahraničnopoli­tickým hráčom, môže práve predsedníctvo zabezpečiť jeho posun, aj keď pravdepodobne iba dočasný, z periférie európskej politiky do centra svetového diania. Nová pozícia v Únii stavia malé európske štáty charakteristické nízkou participáciou na svetovej politike pred situáciu, v ktorej sú nútené riadiť politickú agendu spoločenstva dvadsiatich siedmich krajín a hľadať nové spôsoby kooperácie založenej na odklone od tradičného postoja „čierneho pasažiera“ európskej politiky. Polročné obdobie, počas ktorého členská krajina zdvojuje svoje pôsobenie, zároveň vyvoláva tlak na zvýšenie administratívnych kapacít, ktoré bude môcť zapojiť do následných zahraničnopoli­tických aktivít, čím prináša pozitíva nielen stávajúcej vládnej garnitúre, ale aj jej potenciálnym nasledovníkom. (EU2009.cz: 2009)

5 Záver

Lisabonská zmluva priniesla viaceré zmeny odrážajúce sa v inštitucionálnej štruktúre Európskej únie, vrátane reformy Predsedníctva rady EÚ a jeho vplyvu na formovanie zahraničnej politiky malých štátov. Ako prezentuje predkladaná esej, predsedníctvo umožňuje malým štátom adaptovať tzv. „smart state strategy“. Táto stratégia pozostáva z viacerých rozhodujúcich faktorov: vytvoriť prioritné oblasti, zamerať sa na ich presadzovanie, a zároveň signalizovať ochotu kompromisu v ostatných oblastiach; predstaviť vlastné iniciatívy ako súčasť spoločného uníjného záujmu, bez vstupovania do konfliktu s všeobecne platnou európskou agendou alebo záujmami veľkých členských štátov; zaujať tzv. „honest broker“ pozíciu. Predsedníctvo Rady je práve tým nástrojom, prostredníctvom ktorého dokážu malé štáty maximalizovať národné, ale i európske záujmy, akceptujúc limity svojich kapacít snahou o implementáciou vlastnej agendy v rámci tej existujúcej.

Neskúsenosť členských krajín môže byť v prípade predsedníctva limitujúcou, a preto sú správna evaluácia funkcie, jej možností a potenciálnych rizík, ale i príprava inštitucionálneho, technického i politického charakteru, vrátane realokácie ľudských i materiálnych zdrojov k efektívnemu využitiu potenciálu predsedníctva v národný i unijný prospech neopomenuteľné. Analýza vybraných možností poskytovaných predsedníckou funkciou dokazuje, že predsedníctvo môže byť významnou šancou kompenzácie zahraničnopoli­tického deficitu malých krajín v európskom spoločenstve. Môže priniesť bezprecedentný manévrovací priestor pre malých aktérov, ktorí sa rozhodli priblížiť veľkým.

ZDROJE

Primárne:

  • Government Secretariat for EU Affairs Finland. 2006. Preliminary Agenda for Finland´s Pre­sidency of the EU. (cit. 2011–04–29). online text.
  • Rada Evropské unie. 2008. Konsoli­dované znění Smlouvy o Evropské unii a Smlouvy o fungování Evropské unie. (cit. 2011–04–29). online text.
  • Work Programme and Priorities of the Czech EU Presidency: Europe withou Barriers. (cit: 2011–04–29). online text.

Sekundárne:

  • Bjurulf, B. and Elgström, O. 2004. Negotiating Transparency: The Role of Institutions. JCMS: Journal of Common Market Studies, 42: 249–269.
  • Bunse, Simon. 2009. Small states and EU governance: leadership through the Council presidency. Oxford: Palgrave Macmillan.
  • Drulák, Petr. 1997. „Co dělat když jste malý.“ Mezinárodní politika, č. 5.
  • Hey, Jeanne. A.K. 2003: Small States in a World Politics. Colorado: Lynne Riener Pubblishers.
  • Thucydides: The History of the Peloponnesian War, online verze.
  • Wivel, Anders. 2010. From Small State to Smart State: Devising a Strategy for Influence in the European Union“. In. Small States in Europe: Challenges and Opportunities. Ed. Steinmetz, Robert a Wivel, Anders. Farnham: Ashgate Publishing Limited. online verze.

Autorka je študentkou bakalárskeho stupňa odborov medzinárodných vzťahov a európskych štúdií na FSS MU v Brne.

Poznámky pod čarou

  1. Opačný názor predkladá vo svoje štúdii Bunse, ktorý na príklade analýzy 3 predsedníctiev malých členských štátov dochádza k záveru, že deficit kapacít v oblasti zahraničnej politiky nemá významný vplyv na výkon predsedníctva Rady EÚ. Argumentuje najmä Belgickom, ktorému sa počas svojho výkonu funkcie podarilo vyjednať dohody s africkými štátmi. Zväčša ale išlo o bývalé belgické kolónie, ktoré autorka eseje považuje za súčasť bezprostredných záujmov sledovanej krajiny. Bližšie viď: Bunse, Simon. 2009. Small states and EU governance: leadership through the Council presidency. Oxford: Palgrave Macmillan.
blog comments powered by Disqus
Autor
Lenka Kováčová
Rubrika
Zaměřeno na EU
Témata
, , , , , ,
Publikováno
5. 2. 2012